V Tichej a Kôprovej doline, ktoré sú považované za ekologicky najcennejšie lokality Tatranského národného parku, sa možno bude ťažiť kalamitné drevo. Ťažba dreva z kalamity spred necelých troch rokov však v prípade udelenia výnimky bude možná len na územiach, ktoré patria do štvrtého stupňa ochrany. Zásahy do piateho, najprísnejšieho stupňa, sa robiť nebudú. Povedal to dnes minister životného prostredia Jaroslav Izák. Ochranári proti tomu protestujú.
"Väčšina (Tichej a Kôprovej doliny) je v piatom stupni ochrany. Najväčší rozsah kalamity sa prejavil v bránach dolín, ktoré sú vo štvrtom stupni. Tam sa momentálne rieši prípadné udelenie výnimky na sanačnú ťažbu dreva," spresnil Izák na otázku ČTK.
Lesníci by vraj v oboch dolinách chceli spracovať z približne 51.000 metrov kubických poškodeného dreva asi polovicu. Tá údajne leží vo štvrtom stupni ochrany. Zatiaľ nie je celkom jasné, kedy by sa o udelení výnimky mohlo rozhodnúť. Podľa dostupných informácií však lesníci minulý týždeň požiadali Krajský úrad životného prostredia v Prešove o určenie bližších podmienok na spracovanie kalamitného dreva. Ťažbou vraj možno čiastočne zabrániť šíreniu nebezpečného lykožrúta, ktorý v súčasnosti ničí slovenské lesy v Tatrách, na Kysuciach či na Orave.
Lesoochranárske zoskupenie VLK chce Tichú a Kôprovu dolinu vyhlásiť za Územie chránené občanmi (UCHO). „Po mnohých rokoch snáh zachrániť Tichú a Kôprovu dolinu, teraz vyzerá, že nová politická garnitúra sa rozhodla, že bude v istej časti doliny ťažiť,“ uviedol v Podbanskom náčelník LZ VLK Juraj Lukáč.
Ochranári sú presvedčení, že konferencia o podkôrnom hmyze, ktorá sa dnes skončila v Podbanskom, mala jediný účel, a to „posvätiť tento zámer", doplnil Lukáč. Ťažba dreva v týchto dolinách môže podľa ochranárov vážne ohroziť vzácne biotopy európskeho významu. „Preto chceme toto územie vyhlásiť za Územie chránené občanmi,“ povedal Lukáč.
Do 28. apríla budú ochranári zbierať podpisy a zároveň ich v tento deň pozývajú do Tichej a Kôprovej doliny, aby vyjadrili svoju podporu na záchranu dolín a protest proti ťažbe v týchto dolinách. UCHO je podľa Eleny Pätoprstej z organizácie Nádej pre Sad Janka Kráľa v Bratislave posledná možnosť a spôsob „občanov, ktorí sa nedovolali u štátnych inštitúcii ochrany niektorého územia, pomôcť prejaviť svoju vôľu zachrániť Tichú a Kôprovu dolinu pred zvukom píl“.
Izák spoločne s ministrom pôdohospodárstva Miroslavom Jureňom dnes zároveň oznámili, že rozdelenie Vysokých Tatier do zón ochrany prírody by malo byť hotové do konca roku. Takzvanú zonáciu Tatier, termín ktorej sa už v minulosti posúval, vraj brzdí množstvo legislatívnych úprav i odlišné názory lesníkov a ochranárov.
Podľa nedávnych informácií chcela Štátna ochrana prírody rozšíriť chránené územie, na ktorom sa nebude môcť ťažiť drevo, zo súčasných 51 percent rozlohy parku na 55 percent plochy. Lesníci naopak navrhovali jeho redukciu na 39 percent plochy parku. Podľa Izáka definitívne čísla ešte nie sú jasné. Skôr sa mu však pozdáva poľský model, kde v najprísnejšom pásme ochrany je vraj približne 35 percent územia tatranského parku.
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
