Liečiť zbláznené počasie, povodne, suchá, klimatickú zmenu je možné len vodou. Tvrdí to líder mimovládnej organizácie Ľudia a voda Michal Kravčík. „Preto pri príležitosti Svetového dňa vody vyzývame vládu SR i jej rezorty, aby umožnili mestám a obciam, ako aj iným inštitúciám zrealizovať program zavodňovania krajiny dažďovou vodou. Je najvyšší čas zastaviť vysušovanie Slovenska,“ uviedol dnes v rozhovore pre agentúru SITA Michal Kravčík.
Podľa jeho názoru, ak vybudujeme na Slovensku systém plošného zadržania dažďovej vody s celkovým vodozádržným objemom 250 mil. metrov kubických a umožníme jej vsakovať do pôdy, budeme mať na Slovensku vyriešené všetky problémy s povodňami, s nedostatkom vody i stabilné počasie. Zmiernia sa extrémy v počasí a ozdraví sa klíma.
„Vyzývame rezort životného prostredia, aby upustil od technokratických riešení regulovania vodných tokov a budovania priehrad v povodiach a podporoval prevenciu pred povodňami, to znamená zadržať dažďovú vodu tam, kde padne. Vyzývame rezort pôdohospodárstva, aby prostredníctvom platieb farmárom motivoval zadržiavanie dažďovej vody v poľnohospodárskej krajine. Vyzývame rezort regionálneho rozvoja, aby upustil od podpory sektorových politík a podporoval integrovaný prístup rozvoja regiónov, súčasťou ktorých bude prevencia pred povodňami,“ apeluje Kravčík.
Výzva je tiež orientovaná na občiansku pospolitosť, samosprávy, média a všetkých ľudí dobrej vôle, ktorým nie je ľahostajný stav vody na Slovensku. „Je najvyšší čas mobilizovať slovenskú spoločnosť zadržiavať dažďovú vodu v lesnej, poľnohospodárskej i urbárnej krajine. Ak to neurobíme teraz, zajtra bude neskoro,“ upozorňuje Kravčík.
Podľa Kravčíka zo Slovenska je odkanalizovaných viac ako 250 mil. m3 každý rok, z Európy viac ako 40 mld. m3. V 20. storočí tak bolo z Európskeho kontinentu odkanalizovaných viac ako 1 000 mld. m3 dažďovej vody. „Táto voda v minulosti nasycovala ekosystémy i pôdu, doplňovala zásoby podzemných vôd, posilňovala pramene a svojím výparom ochladzovala klímu. Teraz je uskladnená v oceánoch a na kontinente chýba,“ tvrdí Kravčík. Dodal, že odvedenie dažďovej vody z kontinentov do oceánov znamená úbytok vody v malom vodnom cykle. Mestá sa menia na vyprahnuté púšte, ktoré sa od svojho okolia líšia zvýšenou teplotou. Presušené mestské prostredie zhoršuje kvalitu života pre ľudí, spôsobuje vysoké teploty v letnom období, nižšiu vlhkosť ovzdušia, vyšší výskyt alergénov v ovzduší, čo má negatívne dopady na zdravotný stav občanov žijúcich v mestskom prostredí. Odkanalizovaná dažďová voda z „vydláždeného raja“ prispieva k vyšším povodňovým vlnám v povodí riek.
V Prešovskom kraji dnes zdarma analyzujú vzorky vody zo studní
V rámci Svetového dňa vody si dnes môžu dať urobiť rozbor svojej studničnej vody zdarma aj občania Prešovského kraja. Rozbory sa týkajú obsahu dusičnanov zo zdrojov vody, ktoré nepochádzajú z verejných vodovodov. Záujemcovia môžu do 14:00 doručiť vzorky vody do zákazníckeho centra závodov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti v mestách Bardejov, Humenné, Prešov, Svidník a Vranov nad Topľou. Vodu treba načerpať dnes a priniesť ju v sklenených alebo PET fľašiach v minimálnom množstve 0,3 litra. Výsledky analýz doručia občanom písomne alebo telefonicky.
Počas tohto týždňa môže verejnosť využiť možnosť zúčastniť sa na prehliadke niektorej z vybraných upravovní vôd a čističiek odpadových vôd s odborným výkladom. Pred návštevou sa treba ohlásiť v konkrétnom vodárenskom zariadení. Školy by si mali exkurzie dohodnúť v zákazníckych centrách. Východoslovenská vodárenská spoločnosť pripravila aj vedomostnú súťaž pre žiakov piatych ročníkov základných škôl na tému Voda – životne dôležitá tekutina. Víťaz získa pre triedu podľa príslušnosti k deviatim závodom možnosť exkurzie do vodárenského objektu s dopravou, odborným výkladom a občerstvením. Ďalší úspešní lúštitelia na druhom a treťom mieste získajú vecné ceny pre
Prešovský kraj má najslabšiu sieť verejného vodovodu a kanalizácie. Na kanalizáciu je v kraji napojených v priemere 51 % domácností, vodu z verejného vodovodu môže piť 76 % ľudí. Verejný kanál má v Sabinovskom okrese len 33 % domácností. Prístup na verejný vodovod vo Vranovskom a Sabinovskom okrese má iba niečo nad 50 % domácností. Ako informovala šéfka odboru štátnej vodnej správy Krajského úradu životného prostredia v Prešove Božena Jacko – Lysáková, túto zlú situáciu by mal zlepšiť projekt Čistá Torysa s rozpočtovým nákladom 50,7 mil. eur, ktorého realizácia však mešká, pôvodný termín začatia stavby bol november 2006.