a 20. marca v Podbanskom vo Vysokých Tatrách.
Medzi najspornejšie body konferencie radia ochranári z Mimovládneho výboru Naše Tatry (MVNT) označenie podkôrneho hmyzu za jedného zo základných negatívnych činiteľov ovplyvňujúcich stabilitu lesných ekosystémov v chránených územiach. Tŕňom v oku je aj nevylúčenie uplatnenia opatrení aktívneho manažmentu v zónach s najprísnejším režimom ochrany.
"Nevylučujeme, že aj v najvyššej ochrannej zóne osadíme lapače na podkôrny hmyz, aby sme zabránili ďalším škodám," povedal minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Podotkol však, že nevylučuje uplatnenie tzv. aktívneho manažmentu aj v zónach s najprísnejším režimom ochrany.
Kritiku ochranárov svojím vyjadrením podporil aj riaditeľ ochrany prírodných zdrojov generálneho riaditeľstva životného prostredia Európskej komisie Ladislav Miko. Podľa neho mala konferencia dve tváre - realitu samotného rokovania, kde sa prezentovali názory mnohých strán a samotné závery, ktoré neodrážajú to, čo bolo reálne prerokované. "Je otázne či je možné to označiť za závery konferencie, pretože účastníci s nimi boli oboznámení, ale neboli vyzvaní, aby ich odsúhlasili," povedal Miko.
MVNT má preto obavy zo zásahu lesníkov v Tichej a Kôprovej doline, ktorý je odôvodňovaný štúdiou vypracovanou Štátnou ochranou prírody spolu s Národným lesníckym centrom. Táto štúdia pritom podľa MVNT nebola vypracovaná v súlade so smernicou o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. "Ak členský štát postupuje v rozpore s európskou legislatívou a nevie to zdôvodniť, tak sa zahajuje procedúra za porušovanie európskej legislatívy," dodal Miko.
