BRATISLAVA 23. marca (SITA) – Spomienka na sviečkovú manifestáciu bratislavského Veľkého piatka bude v nedeľu 25. marca. Spomienka sa začne o 15:30 pred kostolom Notre Dame. Pokračovať bude o 17:00 svätou omšou v Dóme sv. Martina v Bratislave a o 18:00 modlitbovým zhromaždením–večeradlom na Hviezdoslavovom námestí pred kostolom Notre Dame. Práve na tomto námestí v Bratislave zazneli 25. marca 1988 modlitby ako aj desiatky policajných sirén. Niekoľko tisíc ľudí zapálilo sviečky. Polícia použila proti nim obušky a vodné delá. Manifestáciu zorganizovali veriaci, ale vyjadrili aj požiadavku za úplné dodržiavanie občianskych práv v Československu pre všetkých občanov - veriacich aj neveriacich.
Ako uviedol dnes pre agentúru SITA jeden z organizátorov manifestácie František Mikloško, s odstupom času si človek odvyká od pocitov z komunizmu, všadeprítomnej ŠtB, stráca sa hrôza a strach zo zásahu. "Na druhej strany za 40 rokov komunizmu Slovensko nemá veľa takýchto udalostí. Aj keď si tento deň pripomínajú najmä veriaci, v učebniciach dejepisu má nezmazateľné miesto," uviedol Mikloško. Podľa neho národ potrebuje mať svoje legendárne príbehy. "História je o cítení, nielen o rozume. Je to súčasť nášho sebavedomia," vyhlásil.
Kvalitou občianskeho odporu, šírkou záberu požiadaviek, odvahou vzoprieť sa monolitnej moci a reálnym utrpením je manifestácia považovaná za systémový začiatok definitívneho pádu komunistickej totality na Slovensku, ku ktorému došlo po 17. novembri 1989.
S myšlienkou zorganizovať manifestáciu prišiel v decembri 1987 podpredseda Svetového kongresu Slovákov Marián Šťastný, ktorý slovenským zahraničným organizáciám zaslal list a požiadal ich o podporu myšlienky protestných manifestácií pred československými veľvyslanectvami. V januári 1988 československá rozviedka zachytila listy M. Šťastného o organizovaní manifestácií v zahraničí. Vo februári 1988 Ján Čarnogurský dostal správu od M. Šťastného, ktorá pozývala „domov“ zapojiť sa do manifestácií, aby upozornili na prenasledovanie na Slovensku. V marci boli o príprave manifestácie informovaní aktivisti podzemnej cirkvi.
František Mikloško 10. marca poslal oznámenie o manifestácii národnému výboru (ObNV). Manifestácia za náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv sa mala uskutočniť 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí od 18:00 do 18:30. Účastníci mali svoj súhlas s požiadavkami vyjadriť zapálenými sviečkami. Následne sa aktivizovali príslušníci ŠtB. Náčelník krajskej správy 14. marca požiadal ministra vnútra ČSSR o vyhlásenie mimoriadnej bezpečnostnej akcie, minister s vyhlásením súhlasil. ObNV 17. marca 1988 poslal Mikloškovi informáciu o zákaze manifestácie a generál Alojz Lorenc vydal pokyn zamedziť účasti známych aktivistov podzemnej cirkvi a Charty 77 na manifestácii. Mikloško sa odvolal proti zákazu manifestácie.
Od 20. marca boli propagandistické články proti manifestácii vo všetkých dôležitých denníkoch na Slovensku. Vysokoškoláci boli upozorňovaní na protisocialistický charakter pripravovanej manifestácie. Veriaci boli zastrašovaní na pracoviskách. 22. marca dostal Mikloško prokurátorskú výstrahu, aby upustil od organizovania manifestácie. 24. marca 1988 väčšina študentov vysokých škôl musela odcestovať domov. Na 24. a 25. marca bola vyhlásená celoslovenská dopravná bezpečnostná akcia s cieľom tlmiť príjazdy občanov do Bratislavy. Na výsluch bol predvolaný Ján Čarnogurský. Manifestácia bola zakázaná aj druhý raz.
Ráno 25. marca začali v celej ČSSR zadržiavať najznámejších aktivistov podzemnej cirkvi a Charty 77. Hviezdoslavovo námestie uzatvorili. O 17:55 padlo rozhodnutie prisunúť poriadkové jednotky a policajnú techniku. Manifestáciu zabezpečovalo viac ako 1 000 policajtov. O 18:00 sa začala manifestácia. Zúčastnilo sa na nej 8 000 až 10 000 občanov. Následne polícia začala zhromaždených rozháňať, pričom použila dve vodné delá. Polícia po manifestácii vypočula 141 zadržaných.
V marci 1989 bol odsúdený za účasť na manifestácii Jiří Fajmon.
