Bratislava 25. marca (ČTK) - Vina za nekoncepčnú výstavbu sa najčastejšie dávala neschválenému územnému plánu mesta. Nový plán by mal výstavbu sprehľadniť; kedy bude prijatý, však zatiaľ nie je známe, povedal ČTK hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta.
Medzi kontroverzné stavby, ktorých výstavbu zväčša financujú súkromní developeri, patrí napríklad výšková budova na Šancovej ulici, Račianskom mýte, Mýtnej, Radlinského a Fazuľovej ulici či administratívna veža Aupark Tower.
So stavbou osemposchodovej budovy na Šancovej ulici začala ešte na jeseň 2003 firma Istroreal. Investor však požadoval jej zvýšenie na 34 podlaží, neskôr ustúpil na 22. Išlo o pamiatkovú zónu, a preto krajský pamiatkový úrad zvýšenie zamietol. Podľa zistení Slovenskej stavebnej inšpekcie firma už vtedy robila mohutnejšie základy pre vyšší dom.
Vtedajší minister kultúry František Tóth však v októbri 2005 pamiatkovú zónu zúžil, a tým nepriamo umožnil, aby stavba narástla. Istroreal teda dostal stavebné povolenie na 22 podlaží. Viacerí občania, architekti a pamiatkari protestovali.
V súčasnosti rozostavaný projekt vlastní spoločnosť Stelo, ktorá na začiatku tohto roka požiadala o zvýšenie stavby o ďalších jedenásť podlaží, zatiaľ však povolenie nedostali. Rozpracovaný územný plán zóny Centrálna mestská časť-severovýchod však počíta s tým, že v tejto lokalite budú stavať maximálne osemposchodové budovy. "Ochranári podali podnet na stavebnú uzáveru. Z tohto dôvodu všetky stavby stoja a stavebný úrad nekoná. Netýka sa to však schválených 22 poschodí na Šancovej ulici a ani iných budov," povedala ČTK Alena Kopřivová, hovorkyňa mestskej časti Staré Mesto.
Verejnú diskusiu vzbudila aj výstavba 22-poschodovej veže Aupark Tower pri petržalskom nákupnom centre Aupark. Stavebné povolenie spoločnosť HB Reavis Group dostala v polovici januára 2005. Magistrát pre zníženie počtu poschodí neúspešne ponúkal developerovi kompenzáciu vo forme lukratívnych pozemkov na petržalskej strane Dunaja. Cena, za ktorú HB Reavis bol ochotný pozemky kúpiť, však primátorovi Andrejovi Ďurkovskému pripadala veľmi nízka.
Proti jej výstavbe vystúpila aj časť bratislavských architektov, podľa ktorých veža zatieni prirodzené dominanty ako Bratislavský hrad a Most SNP. "Nesúhlasím z vežou Aupark Tower pri petržalskom Auparku. Stavba sa absolútne nehodí do prostredia, kde ju postavili," povedal Šlachta.
V súčasnosti je hrubá stavba Aupark Tower hotová. "Veža má 22 poschodí a dokončená má byť najneskôr v januári 2008. Prenajímateľná plocha 31.000 štvorcových metrov bude slúžiť najmä na administratívne účely," povedal ČTK Miroslav Sedlák, hovorca spoločnosti HB Reavis Group.
Mrakodrapy sú síce odrazom technického pokroku, podľa odborníkov by sa však mali stavať len v niektorých lokalitách. Výhrady k výškovej výstavbe majú nielen pamiatkari, dopravní inžinieri, ale aj sociológovia či lekári. Obavy sú aj na strane hasičov; v prípade požiaru sa totiž z mrakodrapu ťažko uniká.
