ČTK to povedali odborníci zo Štátnej ochrany prírody (ŠOP). Príchodom nových rastlín by sa rozšíril aj zoznam invazívnych rastlín, ktoré vytláčajú pôvodnú vegetáciu a môžu byť škodlivé aj pre človeka.
"Očakávať možno rastliny zo Stredomoria, ktoré konkrétne sa dnes ale nedá predpovedať," povedala botanička ŠOP Katarína Sujová. Podľa nej by však nešlo len o menšie rastliny, ale aj o dreviny. Otepľovanie poznačí aj súčasnú vegetáciu. "Možno očakávať, že sa posunie hranica lesa do vyšších polôh," uviedla Sujová. Dôsledky prípadného otepľovania však nie je možné zatiaľ spresniť, keďže sa nedá odhadnúť jeho sila.
"Zmenu neprinesie len otepľovanie, ale aj pokles zrážok," dodala Sujová. Najmä do dolín by tak mohli prísť suchomilné rastliny.
Klimatické zmeny by rozšírili počet invazívnych rastlín. V súčasnosti je na Slovensku do zoznamu takýchto rastlín zaradených sedem druhov. "Sú úvahy, aby sa už dnes zoznam rozšíril o ďalších 20 druhov," povedala Sujová. Pri zaradení do zoznamu sa zvažuje nebezpečenstvo rastliny, ale aj jej možné hospodárske využitie.
Invazívne rastliny sa doteraz na Slovensko dostali najmä zámernou činnosťou človeka. Medzi najznámejšie patrí boľševník obrovský, ktorý môže pri kontakte spôsobiť človeku popáleniny. Podľa zákona sú majitelia pozemkov povinní invazívne rastliny ničiť. Za invazívne sú považované rastliny, ktoré dokážu vytláčať pôvodnú vegetáciu.
Zmenou klímy môže v budúcnosti Slovensko trpieť nedostatkom vody
Priemerná ročná teplota vzduchu v 20. storočí na Slovensku vzrástla približne o 1,1°C a ročné úhrny atmosférických zrážok poklesli v priemere o 5,6 percenta. "Zmena klímy na Slovensku nastáva teda rýchlejšie ako odborníci predpokladali pred 10 rokmi a preto je najvyšší čas začať myslieť na prispôsobovanie sa týmto dôsledkom," povedala na dnešnej tlačovej besede riaditeľka odboru zmeny klímy a obchodovania s emisnými kvótami Ministerstva životného prostredia (MŽP) Gabriela Fischerová.
Ako uviedla, klimatické zmeny sa na Slovensku podpísali aj pod pokles vlhkosti pôdy, čo má na svedomí vysýchanie najmä južných častí Slovenska. V časovom horizonte do roku 2010 sa predpokladá, že takmer 64 percent plochy územia Slovenska sa bude nachádzať v pásme poklesu odtoku vody o 5 až 20 percent, do roku 2075 už viac ako 77 % plochy územia SR v pásme poklesu o 20 až 40 percent. "Do budúcna to znamená, že budeme mať menej vody, bude pomalšie odtekať. Preto by sme sa mali už teraz k nej začať správať lepšie, pretože v dôsledku zmeny klímy sa môže stať, že budeme trpieť jej nedostatkom," povedala Fischerová. Ako dodala, pre úbytok vlhkosti v pôde a zrážok môže dôjsť k tomu, že niektoré oblasti bude potrebné zavlažovať a môže sa zvýšiť aj ekonomická náročnosť pestovania niektorých plodín.
Pri vyšších teplotách sa v budúcnosti predpokladá aj vyšší výskyt hniloby jadrového ovocia spôsobený hubou Monilia fructigena, múčnatky viniča, múčnatky jabloňovej a vyšší výskyt vírusových ochorení. Pre výskyt škodcov majú význam teplotné extrémy zimy. "Môže sa stať, že sa vplyvom teplotných zmien dostanú do oblasti, kde sa doteraz nevyskytovali a začnú napádať stromy, ktoré boli doteraz chránené," konštatovala Fischerová. Ako uviedol riaditeľ odboru geológie Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra Ľudovít Kucharič, jeden stupeň oteplenia znamená približne 20 metrov stúpnutia hladiny mora a oceánov, asi 100-kilometrový posun klimatickej zóny za jedno storočie, či 150 metrov posunu alpských zón smerom do vyšších nadmorských výšok.
Z výsledkov správy Vplyv zmeny klímy na zložky životného prostredia, ktorú vypracovalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, Slovenský hydrometeorologický ústav v spolupráci so spoločnosťou LARIVE SLOVAKIA ďalej vyplýva, že v 20. storočí výrazne poklesla relatívna vlhkosť vzduchu a snehová prikrývka na celom území, s výnimkou najvyšších horských oblastí. Zvýšené teploty menia aj dĺžku a nástup vegetačných období.
Záhradkári už začali kupovať kvety a okrasné dreviny
S príchodom jari sa ľudia začali zaujímať o úpravu záhrad či terás. Záhradné centrá a kvetinárstva už niekoľko týždňov zaznamenávajú zvýšený dopyt po tradičných tulipánoch, narcisoch, sirôtkach a muškátoch.
"Začali sme s predajom jarného sortimentu od kvetov cez kríky až po ovocné stromy a veľké okrasné dreviny. Záujem je o všetko. Ľudia po zime chcú mať niečo kvitnúce, niečo pestré," povedal ČTK Marek Spevák, riaditeľ záhradného centra Kulla. Podľa neho by ceny v porovnaní s vlaňajškom nemali ísť hore.
Za to, že sa v obchodoch objavili prvé jarné kvetiny už koncom zimy, vďačíme nielen jej miernemu priebehu, ale aj obchodníckemu dôvtipu. Pestrofarebné kvety, ako sú tulipány, narcisy, hyacinty, v záhradníctvach vedia "obalamutiť" reguláciou teploty. Najskôr navodia chlad, potom teplo, až kvety "pomýlia", že zima sa už skončila a prišla jar. Preto kvitnú už vtedy, keď ľudia túžia po čerstvej okrase.
"Zvýšený záujem o jarné kvetiny sme zaznamenali v polovici februára. Ľudia však kupujú aj trvalky, skalničky či ihličnaté dreviny na osvieženie plotov alebo obnovu záhradky. Tento sortiment doplňujeme dva až trikrát týždenne," povedala ČTK predavačka kvetín z Baumaxu.
Pestrofarebné kvetiny a okrasné rastliny nezháňajú iba záhradkári a chatári, ale aj tí, ktorí chcú prebudiť svoj balkón či terasu zo zimného spánku. Do kvetináčov sadia napríklad sirôtky, narcisy, tulipány či macošky. Na balkóne či terase sa dobre darí aj krokusom, ktoré patria k prvým darcom sladkého nektáru pre včely.
Podľa predajcov kvetín obľúbenými balkónovými rastlinami na Slovensku sú stále muškáty. Medzi menej "okukané" patria petúnie, surfínie alebo zvončeky. Svoju popularitu získali nenáročnosťou v pestovaní a krásnymi ružovými a červenými ľuľkovitými kvetmi.
Zariaďovanie záhrad a balkónov podlieha určitým trendom. "Letia rôzne kombinácie letničiek, padavé rastliny sa miešajú s vysokými. Farebné sa kvety ladia do jedného tónu, od svetlej ružovej cez lososovú až po bordovú. Dobré vyzerajú aj kontrastné farby," povedal Spevák.
aktualizované 13:18
Autor: zh
Beata
Balogová
