Inak sa problémy môžu odraziť pri adaptácii na školskú dochádzku. Okrem toho má dieťa, odtrhnuté od domáceho prostredia a blízkych problémy.
Aj napriek tomu, že v súčasnosti nie je posledný ročník MŠ povinný, dieťa sa tu lepšie naučí vychádzať s dospelými, podriadiť sa určitému režimu, plniť úlohy, vychádzať s rovesníkmi.
Predpokladom pre úspešný vstup a zvládnutie prvého ročníka je určitá úroveň sociálnych zručností a emociálna zrelosť. A práve predprípravu psychológovia považujú u mnohých detí za poslednú šancu, kde môžu takto dospieť.
"Zle sú na tom deti z rómskych osád. V ich prípade plní MŠ aj úlohy, ktoré v iných prípadoch plní bežná rodina. Vzhľadom k tomu, že u nich je miera chudoby extrémna, rodičia svoje deti nedokážu dostatočne pripraviť do školy ani keby sa snažili sebeviac," hovorí Magdaléna Špotáková, vedúca Detského centra pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
Ďalším problémom Rómov žijúcich v osadách je komunikácia takmer výlučne v rómskom jazyku a dialektoch, a tak dieťa v škole nedokáže plniť svoje povinnosti aj pre jazykovú bariéru.
Niektoré školy riešia problém vyrovnávacími, tzv. nultými ročníkmi pre tieto deti. V niekoľkých mestách a obciach založili materské školy pre deti zo sociálne znevýhodneného, málo podnetného prostredia a rómske deti.
Ak sa však rodič predsa len rozhodne nedať dieťa ani do posledného ročníka MŠ, mal by sa mu venovať čo najviac. "Zásobiť ho knižkami, papiermi a farbičkami, pracovnými zošitmi pre predškolákov, odpovedať trpezlivo na jeho otázky," radí Špotáková.
Podľa novej koncepcie predškolskej výchovy, ktorú vláda schválila, ostane posledný ročník MŠ aj naďalej dobrovoľný. Miesto rodičov by však mal platiť mesačné poplatky formou príspevku štát.
Cieľom takéhoto riešenia je podporiť zaškolenosť detí v MŠ najmä u predškolákov zo sociálne slabšieho prostredia. Predškolský ročník v súčasnosti navštevuje viac ako 91 percent detí, v niektorých okresoch Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja je to však oveľa menej.
