BRATISLAVA 28. marca (SITA) - Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je proti projektu budúceho statusu Kosova, ktorý fakticky už teraz zakladá samostatnosť tejto provincie a otvára cestu k jeho odtrhnutiu od Srbska v budúcnosti bez toho, aby sa srbské orgány k tomu mohli zásadne vyjadriť. Uviedol to dnes v rozprave k návrhu vyhlásenia NR SR k riešeniu budúceho statusu srbskej provincie Kosovo predseda KDH Pavol Hrušovský. „Je pre mňa smutným faktom, že strany vládnej koalície predkladajú návrh, ktorý len podporuje moje tvrdenie,“ dodal s tým, že koaličný návrh dáva slovenskému zástupcovi možnosť pri hlasovaní v „akomkoľvek orgáne“ podporiť nezávislosť Kosova.
Hrušovský podal pozmeňujúci návrh k predloženému koaličnému návrhu vyhlásenia. Konštatuje sa v ňom, že trvalo udržateľné riešenie pre Kosovo a Západný Balkán možno zabezpečiť len rešpektovaním územnej celistvosti a štátnej suverenity Srbska. Riešenie budúceho postavenia Kosova musí vychádzať z rešpektovania Charty OSN a ostatných medzinárodných noriem.
Ahtisaariho plán je podľa SNS bezohľadným ortieľom
Ahtisaariho plán riešenia statusu Kosova označil dnes v parlamentnej rozprave poslanec Slovenskej národnej strany (SNS) Jozef Rydlo za bezohľadný ortieľ nad tamojšími nealbánskymi menšinami.
Jozef Rydlo poukázal na historické korene nezhôd v regióne a ich nepochopenie zo strany USA. „Ťažko sa ubrániť dojmu, že nejde o chybu, ale o zámer,“ povedal Rydlo. Kým pre Srbov je Kosovo symbol najväčšieho rozmachu i najväčšej tragédie, pre kosovských Albáncov je domovom, pripomenul Rydlo a poukázal na eskaláciu napätia v oblasti po rozpade Titovej veľkej Juhoslávie až po medzinárodnú intervenciu v roku 1999.
„Napriek tomu sa dodnes nepodarilo stabilizovať pomery v provincii a umožniť návrat utečencov. V tejto situácii je Ahtisaariho plán doviesť Kosovo k samostatnosti nielen bezohľadným ortieľom nad tamojšími nealbánskymi menšinami, ale súčasne nebezpečným precedensom pre albánsku menšinu v Macedónsku, albánske okresy v Srbsku a v konečnom dôsledku aj pre srbskú a chorvátsku menšinu v nefunkčnej federácii Bosna a Hercegovina,“ povedal Rydlo s tým, že na druhej strane treba priznať kosovským Albáncom autonómne práva v rámci Srbska.
Rydlo vyslovil názor, že Európska únia by mala viac motivovať Srbov i kosovských Albáncov k zmiereniu v záujme integrácie Srbska vrátane rovnocennej provincie Kosovo a odpútať tak ich pozornosť od konfliktov. „Považujem za jedine dôstojné a správne, aby naprieč celým politickým spektrom Národná rada SR demokraticky vyjadrila presvedčenie, že trvalo udržateľné riešenie pre Kosovo-Metohiju a západný Balkán možno zabezpečiť len rešpektovaním územnej celistvosti a štátnej suverenity Srbska, aby NR jasne konštatovala, že riešenie budúceho štatútu Kosova-Metohije musí vychádzať z rešpektovania charty OSN a ostatných právnych noriem a deklarovala podporu týmto princípom v záujme stabilizácie západného Balkánu a možnej integrácie jeho krajín do EÚ,“ povedal Rydlo.
Poslanec SNS poukázal na historické skúsenosti Slovenska a Slovákov s diktátmi „o nás bez nás“, ako bola strata hornej Oravy, Mníchov, Viedenská arbitráž či okupácia časti Slovenska horthyovským Maďarskom. „Plán Fína Martiho Ahtisaariho nemôže každému súdnemu obyvateľovi tejto krajiny nepripomínať aktivity istého anglického lorda Runcimana z jesene 1938. Čo z týchto rozhodnutí o nás bez nás vzišlo, všetci dobre vieme,“ dodal Rydlo. Podľa neho síce Slovensko kosovský problém nevyrieši, má však jedinečnú príležitosť mocným tohto sveta v Bezpečnostnej rade OSN i v Bruseli ukázať, že má svoju vlastnú historickú skúsenosť, svoj názor i svoje vlastné hodnoty, za ktoré sa nehanbí, lebo sú zakotvené v preambule našej ústavy.
Rydlo vyslovil želanie, aby v tejto otázke parlament nehlasoval ako „politikárske klbko vreteníc, ale ako svojej dôstojnosti si vedomý zákonodarný zbor starého slovanského národa, vedomý si svojej zodpovednosti“.
„Ako máme mať ako národ silu brániť sa veľmociam, keď poslanec nemá silu brániť sa vlastnému predsedovi? Každý sa musí najskôr naučiť niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia,“ reagoval Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS) poukazujúc na zmenu postoja SNS po rokovaní koaličných lídrov vo vile Elektra.
