Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, na základe ktorého majú občania právo získavať od úradov informácie o ich činnosti, podľa vedúceho Úradu vlády Igora Federiča (Smer-SD) nie je v súlade s ústavou. Federič to uviedol vo vyjadrení k žalobe, ktorú na Úrad vlády podal Ondrej Dostál z Konzervatívneho inštitútu. Ten sa s úradom súdi preto, lebo mu vlani odmietol vydať zvukový záznam z rokovania kabinetu. Vládny Smer-SD sa už skôr zákon pokúsil obmedziť aj v parlamente.
Úrady musia poskytnúť informácie o svojej činnosti aj podľa ústavy; podmienky určuje infozákon. Ten je však všeobecný, neustanovuje konkrétne podmienky a spôsob, ako článok ústavy naplniť a preto nie je v súlade s ústavou, tvrdil Federič v stanovisku k žalobe, ktorú ČTK poslal Dostál.
"Sme toho názoru, že primeraným spôsobom poskytovania informácií nie je poskytovanie zvukových záznamov z rokovaní vlády, a to aj vzhľadom na to, že rokovania vlády sú neverejné," píše sa v odôvodnení vedúceho Úradu vlády SR Igora Federiča.
Vláda obchádza zákon, tvrdí Dostál
"Pán Federič zrejme zabúda, že on je len úradník a nie ústavný súd. Prístup úradu vlády je zjavným obchádzaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Je absurdné, aby štátny orgán svojvoľne označil nejaký zákon za protiústavný a na základe toho ospravedlňoval skutočnosť, že nepostupoval podľa zákona," povedal pre TASR Dostálov právny zástupca Vladimír Pirošík. Podľa neho úradu vlády neprislúcha, aby spochybňoval infozákon tvrdením, že nie je v súlade s ústavou.
Angyalová vystúpila proti zákonu vo februári 2006
Zákon o informáciách schválil parlament na podnet už zosnulého poslanca Jána Langoša ešte v roku 2000 počas vlády Mikuláša Dzurindu. Najsilnejšia vládna strana Smer-SD proti nemu vystúpila prostredníctvom poslaneckého návrhu Edity Angyalovej začiatkom februára. Angyalová navrhovala, aby úrady nemuseli odpovedať na žiadosti, ktoré sú "zjavne nerozumné". Poslankyňa vtedy tvrdila, že návrhom chce odbremeniť úrady od žiadostí, ktorými ich niektorí občania zámerne zahlcujú, hoci požadované informácie vraj nepotrebujú. Návrh však poslankyňa nakoniec aj po silnej kritike opozície stiahla.
Spor o zvukové záznamy z rokovaní vlády súvisí vôbec s prvým zasadnutím kabinetu Roberta Fica. Dostál totiž upodozrieva vládu, že na svojom prvom rokovaní odvolala štátnych tajomníkov protizákonne a chcel si to overiť zo zvukovej nahrávky. Úrad vlády však jeho žiadosť zamietol; Federič dokonca navrhoval zrušiť nahrávanie z vládnych rokovaní.
Úrad vlády odmietol vydať zvukovú nahrávku
"Štvrtého júla (2006) sa prvýkrát zišla vláda Roberta Fica a z iniciatívy svojho predsedu hneď spáchala svoju prvú protizákonnosť," tvrdí bývalý štátny tajomník rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Miroslav Beblavý. Podľa neho totiž návrh na odvolanie môže dať len príslušný minister a nie premiér.
Parlament neskôr na návrh poslanca Smeru-SD Roberta Madeja v novele zákona o činnosti vlády stanovil, že schôdze vlády sú neverejné. Podľa opozície tým chcela vláda zabrániť zverejňovaniu zvukových nahrávok z rokovaní. Dostál však napriek tomu tvrdil, že ani takáto úprava neoprávňuje vládu odmietnuť žiadosť o sprístupnenie záznamov.
Pojednávanie medzi Úradom vlády a Dostálom bude vo štvrtok na bratislavskom krajskom súde. Žaloba bola podaná v októbri 2006.
Autor: zh
Beata
Balogová
