BRATISLAVA 29. marca (SITA) - Bratislavská mestská časť Petržalka má mesiac na to, aby sa vyjadrila k ponuke investičnej spoločnosti International Property Development (IPD), ktorá im za výrub 112 stromov v lesíku Krasovského pri Auparku pre plánovanú výstavbu hotela a polyfunkčného objektu ponúka tri milióny korún. Mestskí poslanci sa na dnešnom zasadnutí zastupiteľstva mali zaoberať predajom tohto pozemku. Ako pre agentúru SITA potvrdil tlačový tajomník petržalského miestneho úradu Ľubomír Andrassy, návrh primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský z programu rokovania nakoniec stiahol, negatívne stanovisko k predaju zaujala totiž nielen mestská časť, ale aj finančná komisia mestského zastupiteľstva. "Keďže materiál stiahli, máme teraz mesačný priestor na spoločné rokovania s ochranármi a investorom. Pri komunikácii chceme nájsť spoločnú zhodu na využitie priestoru. Naše stanovisko sa však nemení a stále si myslíme, že záujem verejnosti je silnejší," uviedol Andrassy. Mestská časť považuje podľa Andrassyho finančnú ponuku investora za "jeden z ústretových krokov, ten však nemôže byť jediným argumentom, ktorý má ovplyvniť rozhodovanie, čiže aby sa vo veci povedalo áno alebo nie. A nie vždy sa dá vyjadriť verejný záujem tromi miliónmi korún."
Spoločnosť IPD chce medzi Auparkom a štadiónom Artmédia postaviť hotel a polyfunkčný dom s bytmi a kanceláriami a s podzemnými garážami. Na pozemku, ktorý je lemovaný čerpacou stanicou OMV, ulicou Krasovského, nájazdom na Starý most a osemprúdovou Einsteinovou ulicou s diaľnicou, je v súčasnosti 437 stromov. Plánovaná výstavba by si vyžiadala výrub 112 stromov, ktoré sú podľa spoločnosti zväčša choré a spráchnivené a hrozí, že sa zrútia. Spoločnosť za ich výrub ponúka mestskej časti finančnú náhradu, za peniaze by mohla Petržalka vysadiť nové stromy a vytvoriť tak park vo vhodnejšej lokalite. Podľa generálneho riaditeľa Paula Rankineho je "táto suma nad rámec zákonných poplatkov za výrub stromov." Spoločnosť pritom ďalej argumentuje, že v danej lokalite by sa zachovalo 325 stromov, čo predstavuje 75 %. Ochranári a občianske iniciatívy s tým však nesúhlasia a celé územie označili po minuloročnej septembrovej akcii za Územie chránené občanmi (UCHO).
