Bratislava 30. marca (TASR) - Štyridsaťdňové obdobie pôstu pred najvýznamnejším kresťanským sviatkom - Veľkou nocou sa pomaly chýli ku koncu. Prvého apríla kresťania oslávia už 6. pôstnu nedeľu - Nedeľu utrpenia Pána alebo Kvetnú nedeľu (Palmarum). Je známa i pod názvom Palmová, podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia vystielali cestu Ježišovi prichádzajúcemu do Jeruzalema, kde ho však už o niekoľko dní odsúdili a ukrižovali.
V katolíckych kostoloch sa obrady Kvetnej nedele skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, počas ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia opisujúceho Pánovo utrpenie od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži.
V evanjelických kostoloch sa liturgia začína predspevom: "Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych." Pokračuje čítanie pašií, ktoré sa v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) začalo počas predchádzajúcej - predpašiovej Smrtnej nedele.
Na Kvetnú nedeľu sa v katolíckych kostoloch svätia palmové alebo olivové ratolesti, v našich podmienkach najčastejšie bahniatka, ktoré si prinášajú veriaci. Doma ich potom opatrujú na čestných miestach, dávajú ich do vázy, alebo zakladajú za obrazy. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí. Podľa tradícií tieto konáriky ochraňujú dom a jeho obyvateľov pred rôznymi nešťastiami a pohromami. Roľníci ich v minulosti vkladali do prvej vyoranej brázdy a pastieri ich používali ako "bič" pri prvom vyháňaní oviec a dobytka na jarnú pašu.
Kvetnou nedeľou sa pre kresťanov začína Veľký alebo Tichý týždeň. Pripomenú si počas neho pamiatku ustanovenia Večere Pánovej, pamiatku ukrižovania Ježiša Krista, jeho hrobového odpočinku a napokon zmŕtvychvstanie Pána Ježiša.
