Bratislava 30. marca (ČTK) - Favoritom sobotňajšieho súboja o post predsedu opozičnej Strany maďarskej koalície (SMK) je súčasný líder Béla Bugár. Vyplýva to z ankety ČTK medzi politológmi. Bez šancí však nie je ani jeho jediný vyzývateľ a kritik pomerov v strane, doterajší podpredseda SMK Pál Csáky. Víťazstvo jedného či druhého kandidáta podľa expertov nebude mať veľký vplyv na smerovanie strany, ktorá na Slovensku reprezentuje asi polmiliónovú maďarskú menšinu.
"Bugár pravdepodobne zvíťazí, ale Csáky má isté šance. SMK išla do opozície a v členských radoch cítiť túžbu po zmene," povedal ČTK Miroslav Kusý z Univerzity Komenského.
Bugár vedie SMK od jej vzniku v roku 1998; jeho strana bola odvtedy dve volebné obdobia súčasťou pravicovej vládnej koalície Mikuláša Dzurindu. Po vlaňajších voľbách, ktoré vyhral ľavicový Smer-SD Roberta Fica, SMK prešla do opozície.
Podľa Petra Horvátha z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave má Bugár za sebou väčšinu straníckych štruktúr. Jeho víťazstvo by pre členov strany znamenalo väčšiu istotu. "Proti Csákymu tiež hovorí nešťastná kampaň, keď tvrdo na Bugára zaútočil," povedal Horváth. Bugár však bude musieť na sneme spraviť sebakritiku, dodal.
"Ak by súčasný predseda obhájil pozíciu, nič by sa nemenilo," povedal Marek Rybář z Univerzity Komenského. SMK ako každá opozičná strana, ktorá bola predtým vo vláde, musí hľadať spôsoby, ako hľadať voličov. "Výmena by mohla znamenať impulz, na druhej strane si nie som istý, či Csáky je ten človek, ktorý by mohol zásadne zvýšiť preferencie," dodal Rybář.
Doterajší šéf SMK má podporu vraj najmä v najsilnejších regiónoch Komárno, Dunajská Streda či Nové Zámky, ktoré budú mať na sneme aj najviac delegátov. Podľa politológa Lászlóa Öllösa z nitrianskej univerzity však výsledok dopredu nemožno odhadnúť. "Obidve strany pravdepodobne pracovali a presviedčali delegátov, výsledok teda zatiaľ nevedno," povedal Öllös ČTK.
Csáky ohlásil svoju kandidatúru len prednedávnom. Súčasnému predsedovi vytkol štýl vedenia strany a nedostatočnú komunikáciu s ostatnými členmi strany. Nepáčilo sa mu tiež, že Bugár je údajne ekonomicky napojený na podnikateľa Oszkára Világiho, šéfa rafinérie Slovnaft. To Bugár označil za lož. Csáky okrem toho naznačil, že strana v minulosti málo dbala na sociálny rozmer svojej politiky.
Bugár naopak nepriamo kritizoval, že Csákyho vo voľbe podporuje kontroverzný člen SMK Miklós Duray, ktorý otvorene hovorí o možnosti maďarskej autonómie na juhu Slovenska.
Prípadná výmena predsedu podľa Kusého strane neprinesie výraznejšie zmeny. "Budú tam odchýlky, imidžové rozdiely, ale program sa veľmi nezmení," povedal. Podľa Öllösa však viac ako nový predseda môže smerovanie strany ovplyvniť výsledok voľby predsedníctva. "Prebieha ostrá diskusia o charakter vedenia a o stanovách," povedal Öllös. V rámci návrhov na zmeny stanov sa podľa neho navrhuje napríklad posilniť vo vedení strany regionálnych zástupcov.
História strany a chronológiu jej kongresov
Strana maďarskej koalície (Magyar Koalíció Pártja) vznikla transformáciou troch maďarských strán na Slovensku: Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH), Spolužitia a Maďarskej občianskej strany (MOS).
Prvým politickým zoskupením príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku bola Maďarská nezávislá iniciatíva (MNI) zakladaná Lázslóom Nagyom v roku 1989, v prvých parlamentných voľbách boli jej predstavitelia na kandidačnej listine Verejnosti proti násiliu. Transformáciu MNI na samostatný subjekt zavŕšilo rokovanie 25. januára 1992, keď vznikla Maďarská občianska strana a až do roku 1998 bol jej predsedom Nagy.
Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a Spolužitie vznikli v roku 1990 - ich lídrami boli Béla Bugár a Miklós Duray. Do parlamentných volieb postavili spoločnú kandidátku ako Maďarská koalícia a získali kreslá v SNR i Federálnom zhromaždení ČSFR. Všetky tri subjekty sa zlúčili pred parlamentnými voľbami v roku 1998 a SMK sa stala ich právnym nástupcom. Jej registrácia bola zavŕšená 22. mája 1998. POLITICKÝ PROGRAM
SMK sa považuje za politickú stranu pravého stredu, ktorá sa vo svojej politike zameriava na liberálne, kresťansko-sociálne a konzervatívne hodnoty. Proklamuje otvorenosť aj mimo komunitu Maďarov žijúcich na Slovensku. VOĽBY
V parlamentných voľbách 1998 získala SMK 9,12 percenta hlasov, čo znamenalo, že v NR SR obsadila 15 poslaneckých kresiel a stala sa vládnou stranou spolu s SDK, SDĽ a KDH.
Vládnou stranou bola aj po voľbách 2002 spolu s SDKÚ, KDH a ANO. Vo voľbách získala 11,16 percenta, čo znamenalo 20 poslaneckých kresiel v parlamente. Predseda strany Béla Bugár získal post podpredsedu Národnej rady SR.
Vo voľbách 2006 získala SMK 11,68 percenta platných hlasov, čo znamenalo 20 kresiel v NR SR. KONGRESY
Ustanovujúci kongres SMK sa konal 21. júna 1998 - boli prijaté programové ciele v snahe dosiahnuť ústavné práva národnostných menšín. Predsedom SMK sa stal Béla Bugár a čestným predsedom Miklós Duray.
Druhý kongres 13. novembra 1999 v Komárne. Zmenou stanov sa Duray stal výkonným podpredsedom.
Tretí kongres 3. februára 2001 v Dunajskej Strede podrobil analýze plnenie požiadaviek zakotvených v Programovom vyhlásení vlády SR.
Štvrtý kongres 15. mája 2002 v Bratislave schválil volebný program a zhodnotil pozitívne pôsobenie vo vládnej koalícii.
Piaty kongres 29. marca 2003 v Komárne zvolil Bugára na ďalšie štvorročné funkčné obdobie za predsedu. Zástupcom predsedu sa stal Árpád Duka-Zólyomi. Zmenou stanov mohli založiť miestnu organizáciu minimálne desiati členovia. Kreované boli aj krajské rady.
Šiesty kongres 6. novembra 2004 v Galante vytýčil udržanie silného vplyvu v južných regiónoch Slovenska aj dohodami o vytvorení koalícií pri voľbách do VÚC.
Siedmy kongres 13. mája 2006 v Komárne schválil volebný program SMK pre júnové parlamentné voľby a súčasne odštartoval volebnú kampaň.
Štatút pozorovateľa Európskej ľudovej strany združujúcej konzervatívne a kresťanskodemokratické strany získala SMK 2. decembra 1999, v júni 2000 pridružené a 11. januára 2001 riadne členstvo. Europoslancami za SMK sú Edit Bauer a Árpád Duka-Zólyomi.
