Nitra 31. marca (TASR) - Počas dní Veľkého týždňa pred Veľkou nocou ľudia na starej dedine pozornejšie ako obyčajne sledovali počasie. Magickým dňom pred veľkými sviatkami totiž pripisovali mimoriadny význam pre celý zvyšok roka.
Svedčí o tom veľké množstvo pranostík k dňom Veľkého týždňa. V predvečer jeho začiatku gazdovia hovorili "Aká Kvetná nedeľa, taká Veľká noc". Za skutočne magické dni považovali druhú polovicu Veľkého týždňa, začínajúcu Zeleným štvrtok. Ak sa dovtedy udržal na poliach sneh, gazdovia predpovedali: "Ak je zelený štvrtok biely, bude teplé leto".
Veľa pranostík používali na Veľký piatok. Na dážď reagovali predpoveďou "Veľký piatok daždivý, znamená rok žíznivý" /smädný/ a tiež "Veľký piatok pochmúrny, bude rok neúrodný" alebo "Ak na Veľký piatok poprchuje, to nám požehnaný rok sľubuje". Milovníci hríbov dávali v tento deň pozor na denné i nočné teploty. Ak sa držali nad nulou, hovorili "Bez mrazíka Veľký piatok, pre hubárov v hore sviatok". Daždivá Biela sobota podľa gazdov neveštila veľa dobrého. Popri inom predpovedali "Ak na Bielu sobotu prší, bude málo čerešní" a "Keď prší do Božieho hrobu, bude rok chudobný na vlahu".
Počasie bolo pod drobnohľadom gazdov aj na Veľkonočnú nedeľu a Veľkonočný pondelok. Zaujímalo ich najmä, koľko vlahy dostane pôda a založená úroda. Popri inom predpovedali "Ak dážď na Veľkú noc zmáča košeľu, do Ducha bude pršať každú nedeľu", "Ak prší na Veľkonočnú nedeľu, bude suché leto a málo krmu," alebo "Ak duje vietor od Veľkej noci do Ducha, celé leto taký prefúka".
Radosť zo slnečného počasia na Veľkú noc nemali iba polievači, ale aj gazdovia. Svedčí o tom optimistické príslovie: "Pekná slnečná Veľká noc ohlasuje bohatú úrodu a dobrý rok.