BRATISLAVA 1. apríla (SITA) - Opozícia sa podľa predsedu poslaneckého klubu SDKÚ-DS Stanislava Janiša nebude zúčastňovať na činnosti Stálej komisie Národnej rady SR pre Ústavu SR a rokovací poriadok parlamentu, lebo má indície, že zmeny v rokovacom poriadku, ktoré odporučí, budú namierené proti opozícii. Podpredsedníčka poslaneckého klubu Smeru-SD Jana Laššáková to odmieta.
Janiš pre SITA potvrdil, že opozičné strany nezmenili odmietavé stanovisko k zriadeniu komisie a preto do nej ani nenavrhnú svojich zástupcov. Pripustil však, že koaličná väčšina môže zabezpečiť funkčnosť komisie aj bez opozičných zástupcov. "Nechceme sa podieľať na účelových zmenách v rokovacom poriadku parlamentu alebo v Ústave, lebo máme indície, že budú účelové a v prípade rokovacieho poriadku namierené proti opozícii," povedal pre SITA Janiš. Predsedníčka poslaneckého klubu KDH Mária Sabolová pre SITA dodala, že dohoda na jednotnom odmietavom postoji opozície k zriadeniu komisie vyplýva aj z toho, že koalícia na rokovaní poslaneckého grémia odmietla argumenty opozície. "Boli sme proti, lebo na zriadenie komisie nie je dôvod, navyše sme nechceli spoločnú komisiu pre rokovací poriadok i ústavu. Ani koalícia nemá jasno, na čo komisiu zriadila, hlavný dôvod bolo naplnenie sľubu predsedu parlamentu Pavla Pašku, že ju vytvorí," dodala Sabolová.
Podpredsedníčka poslaneckého klubu Smeru-SD Jana Laššáková výhrady opozície odmieta. "Tvrdenia o tom, že sa má rokovací poriadok meniť účelovo, sú zo strany opozície účelové. Každý predsa vie, že rokovací poriadok má nedostatky, treba ho vyčistiť, prečo by inak pán poslanec Miššík navrhoval novelizáciu," povedala Laššáková pre SITA. Rozhodnutie opozície nezúčastňovať sa na práci komisie preto Laššáková považuje za "truc", komisia je však podľa nej realitou a je smutné, ak ju bude opozícia ignorovať. "Čo sa dá robiť, bude pracovať len za účasti zástupcov koaličných strán," dodala Laššáková.
Komisia by mala podľa predsedu parlamentu Pašku analyzovať právne predpisy, predovšetkým ústavu, ústavný zákon o vzťahu parlamentu a vlády vo veciach EÚ, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu či rokovací poriadok a definovať nedostatky a problémy. Stála komisia ponúka podľa Pašku priestor na politickú a odbornú diskusiu o možnom vývoji ústavy a rokovacom poriadku ako aj vývoji spoločenského a ústavnoprávneho systému. Jej vytvorenie je tiež reakciou na diskusie a aktivity politikov a tiež verejnosti. Predsedom komisie by sa mal stať predseda parlamentu. Každý poslanecký klub by mal byť zastúpený dvoma poslancami, svojich zástupcov by v nej mala mať aj Kancelária prezidenta SR, vláda, Ústavný súd, či Slovenská akadémia vied.
