Bratislava 2. apríla (TASR) -
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka. Po nezhodách o dátume slávenia tohto sviatku prvý Nicejský snem v roku 325 určil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ medzi 22. marcom a 25. aprílom. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes, je teda pohyblivý a závisí od lunárneho cyklu.
Veľký týždeň je slovenské pomenovanie obdobia známeho v liturgii ako Hebdomada sancta (Svätý týždeň). Začal sa Kvetnou nedeľou 1. apríla a jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia. Z toho je odvodený názov Veľkonočné trojdnie alebo triduum - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele, ktorá tento rok pripadá na 8. apríla.
Vo Veľkom týždni kresťanské cirkvi slávia tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Katolíci, evanjelici a kresťania ďalších cirkví sa počas tohto týždňa sústreďujú na kajúcne úkony, pokánie, snažia sa byť lepšími a sústreďujú sa tiež na skutky milosrdenstva. Mnohí veriaci pokračujú v bezmäsovom pôste a na Veľký piatok dodržiavajú úplný pôst.
Na Veľkonočnú nedeľu kresťania oslávia Kristovo víťazstvo nad smrťou - jeho zmŕtvychvstanie.
V tomto roku sa počas kresťanského Veľkého týždňa začína aj židovská Veľká noc - Pésach, pripomínajúca vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva. Prvý deň Pésachu pripadá tentokrát na utorok 3. apríla, sláviť sa však začína už v predvečer, teda 2. apríla.
