Bratislava 8. apríla (TASR) - Čítanie alebo spievaní pašií - príbehu o utrpení a umučení Ježiša Krista, posväcovanie vŕbových ratolestí nazývaných aj maňúšky alebo bahniatka, charakterizujú bohoslužby dnešnej Kvetnej nedele v kresťanských chrámoch. Je to šiesta nedeľa veľkého pôstu a podľa liturgie Nedeľa utrpenia Pána. Svätí sa od 7. storočia a veriaci si v tento deň pripomínajú slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema, kde mu zástupy najprv volali na slávu, ale už o niekoľko dní s nenávisťou žiadali jeho ukrižovanie.
Kvetnou nedeľou sa pre väčšinu kresťanov začína veľkonočný Svätý týždeň. Jeho súčasťou je veľkonočné trojdnie - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota a veľkonočný týždeň vyvrcholí oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista na Veľkonočnú nedeľu. Zelený štvrtok je spomienkou na Pánovu večeru, ustanovenie eucharistie i sviatosti kňazstva. Na Veľký piatok veriaci spomínajú na Pánovo utrpenie, umučenie a smrť na Kríži. Tento deň je najväčší sviatok pre evanjelikov. Na Bielu sobotu sa v katolíckych kostoloch vo večerných hodinách koná veľkonočná vigília, už ako slávnosť Vzkriesenia Ježiša Krista. Nasleduje Veľkonočná nedeľa, ktorá je oslavou zmŕtvychvstania Ježiša.
Veľká noc je najstarším a súčasne pre kresťanov najvýznamnejším sviatkom, pretože vzkriesený, živý Kristus je základom kresťanskej viery a cirkvi. Veľkonočné zvyky ako oblievačka a šibačka na Veľkonočný pondelok, veľkonočné vajíčka, zajačiky či kuriatka nemajú kresťanský pôvod.
