Bratislava 2. apríla (ČTK) - Súťaž by mala prispieť k popularizácii vedy. Slovensko totiž patrí medzi krajiny, ktoré prispievajú na vedu najmenej v Európskej únii.
"Progresívne keramické materiály je možné využiť na sústruženie veľmi tvrdých zliatin. Vyvinuli sme také zloženie, ktoré predlžuje životnosť sústružníckych nožov," povedal novinárom Šajgalík. Okrem toho tím pod jeho vedením vyvinul aj technológiu, ktorá v predstihu upozorní, že keramický materiál sa môže poškodiť alebo zničiť. "Všetci vieme, že keramika je síce tvrdá, ale krehká, a len čo spadne, tak sa okamžite rozbije," spomenul vedec. Pomocou elektrického odporu však možno odhaliť v predstihu chyby, ktoré by viedli k úplnému poškodeniu, dodal.
Ocenenie technológ roka získal Dušan Čáni, ktorý pracoval na stavbe najväčšieho svetového urýchľovača častíc vo Švajčiarsku. Zariadenie, ktoré plánujú spustiť koncom roka, umožní vedcom pomocou niekoľkotonových magnetov skúmať, z akých častíc je zložená hmota. Čáni vyvinul prístroje, ktoré dokážu magnety s hmotnosťou 18 ton ovládať zo vzdialenosti niekoľkých stoviek metrov s vysokou presnosťou. "Prihlásite sa do tendrov, vyhráte a pracujete od rána do večera," opísal Čáni z výskumno-vývojového ústavu Závodov ťažkého strojárstva v Košiciach recept na to, ako sa odborník zo Slovenska môže zapojiť do celosvetového projektu.
Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností, ktorý súťaž o najlepšieho vedca organizoval, ocenil aj ďalších vedcov za objavy v medicíne, fyzike či vzťahov v rodine.
Napriek tomu, že všetky vyspelé svetové ekonomiky sa snažia zvyšovať investície do vedeckého bádania, Slovensko vlani v porovnaní s rokom 1997 takmer o polovicu znížilo podiel výdavkov HDP na vedu. Kým pred desiatimi rokmi smerovalo do vedy 1,13 percenta HDP, tento rok by to malo byť asi 0,5 percenta. Pri odhadovanom hrubom domácom produkte by išlo asi o deväť miliárd Sk.
grm fab
