Podmienky na získanie občianstva sa sprísňujú aj v iných krajinách EÚ, urobilo to napríklad Rakúsko a pritvrdiť plánuje aj Nemecko. "Ide o to, aby v ďalšom období dochádzalo k menšej možností zneužívania žiadostí o občianstvo," povedal dnes novinárom minister vnútra Robert Kaliňák, podľa ktorého slovenský zákon stále nebude patriť k najtvrdším v Európskej únii.
Ministerstvo bude musieť podľa novely udelenie občianstva konzultovať s políciou, prípadne tajnou službou. Dlhšie bude trvať i samotný proces, lehota na rozhodnutie sa predĺži z deviatich mesiacov na dva roky. Obdobie, počas ktorého musí mať cudzinec trvalý pobyt na Slovensku, sa má predĺžiť na osem rokov z doterajších piatich. Ministerstvo tvrdí, že mu to umožní lepšie preveriť, ako sa žiadateľ zžil so slovenskou spoločnosťou.
Rýchlejšie budú stále môcť získať občianstvo cudzinci žijúci v manželskom zväzku so slovenským občanom, ale aj zahraniční Slováci. Komplikovanejšiu situáciu budú mať naopak úspešní žiadatelia o azyl, ktorí sa po novom budú môcť o občianstvo uchádzať až po štyroch rokoch od získania azylu na Slovensku.
Tvrdšie budú aj kritériá na ovládanie slovenského jazyka. Vyžadovať sa bude znalosť jazyka "slovom a písmom", doteraz stačilo len základné ovládanie. Žiadateľov by mala skúšať zo slovenčiny a základných údajov o Slovensku trojčlenná komisia. Pribudnú aj ďalšie povinné doklady, ktoré bude musieť žiadosť o udelenie občianstva obsahovať, napríklad potvrdenie o zaplatení daní či odvodov.
Kritici zákonu už skôr vytkli, že pravidlá na získanie občianstva sú už v súčasnosti pomerne prísne. Zmeny naopak podporili niektorí koaliční i opoziční poslanci.
V roku 2005 získalo podľa ministerstva vnútra slovenské občianstvo 1537 žiadateľov, najviac z Ukrajiny a Rumunska, ale aj zo susedného Česka. Úplné údaje za minulý rok ešte ministerstvo nemá k dispozícii. Podľa minuloročných údajov Eurostatu však na Slovensku žilo najmenšie percento cudzincov spomedzi všetkých krajín EÚ.
TASR bude šéfovať Jaroslav Rezník
Vláda dnes potvrdila odchod Petra Nedavašku z funkcie generálneho riaditeľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky - Slovakia (TASR) a na jeho miesto schválila Jaroslava Rezníka na návrh ministra kultúry Mareka Maďariča. Nedavašku kabinet odvolal z funkcie k dnešnému dňu na základe jeho vlastnej žiadosti z 30. marca. Už vo štvrtok do čela TASR nastúpi Rezník, ktorý v súčasnosti pracuje na pozícii hlavného štátneho radcu na ministerstve kultúry. Ako pre agentúru SITA povedal J. Rezník, jeho prioritou po nástupe do vedenia TASR bude príprava nového zákona o TASR, čomu sa venoval aj na ministerstve kultúry. Súčasný zákon o TASR celkom nevyhovuje súčasným podmienkam, tvrdí Rezník, ktorý by bol rád, ak by nový zákon začal platiť ešte tento rok.Nový zákon o TASR by podľa Rezníka mohol zmeniť TASR na národnú, verejnoprávnu informačnú agentúru. Chcel by tiež, aby TASR mala po vzore Rady STV a Rozhlasovej rady vlastnú päťčlennú radu volenú parlamentom. V súvislosti s financovaním TASR upozornil, že STV a SRo majú možnosť zabezpečiť si 10 až 15 % svojho ročného rozpočtu z vysielania reklamy. Analogicky by TASR mohla dostávať od štátu 15 až 20 percent svojho ročného rozpočtu ako platby za služby vykonané v prospech štátu. Zvyšok by si musela zarobiť sama. Ak by zarobila menej, musela by adekvátnu časť platby od štátu vrátiť, ak by zarobila viac, investovala by do rozvoja svojich služieb, uzatvoril Rezník svoju predstavu o možnom financovaní a fungovaní TASR v budúcnosti.
Generálny riaditeľ TASR Peter Nedavaška požiadal premiéra Roberta Fica v piatok 30. marca o uvoľnenie z funkcie. Ako Nedavaška uviedol pre agentúru SITA, je to jeho osobné rozhodnutie. Dodal, že je v tejto funkcii od roku 2002 a nová osoba v čele agentúry môže pomôcť transformácii TASR na verejnoprávnu, národnú informačnú agentúru.
Jaroslav Rezník mladší bol v rokoch 1997 až 2005 generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu (SRo). Po prvý raz J. Rezníka ml. zvolila do funkcie ústredného riaditeľa SRo Národná rada SR v októbri 1997, keď sa tejto funkcie v júni 1997 vzdal Ján Tužinský. Rezník nastúpil na tento post z funkcie šéfa regionálneho štúdia SRo v Košiciach. Za ústredného riaditeľa ho navrhla Rozhlasová rada. Rezníka rada 27. júla 2001 v konkurznom rokovaní opäť vybrala za šéfa SRo. Parlament ho v tajnom hlasovaní potvrdil vo funkcii na druhé funkčné obdobie 4. septembra 2001. Rezník dostal 85 z platných 112 hlasov. Funkčné obdobie J. Rezníka sa skončilo 7. októbra 2005, Rezník sa následne zúčastnil na ďalšej voľbe šéfa SRo, napokon sa však účasti na voľbách vzdal. Hlavným štátnym radcom na Ministerstve kultúry SR sa stal 11. novembra 2005. Generálnym riaditeľom TASR sa po menovaní vládou stane 5. apríla 2007.
Je ženatý a má tri deti. Jeho otec, Jaroslav Rezník je básnik, spisovateľ a publicista.
Ekonomická univerzita dostane 28 miliónov
Bratislavskej Ekonomickej univerzite dnes vláda schválila 28 miliónov korún. Peniaze, ktoré sú určené na dostavbu auly na Dolnozemskej ceste v Bratislave, vyčlení zo svojej rozpočtovej kapitoly ministerstvo školstva.
Dôvodom navýšenia ceny z pôvodných 98 miliónov na 126 miliónov korún sú práce navyše a rozšírenie stavebných objektov.
Aula sa začala stavať v roku 2005 a podľa rektora univerzity Rudolfa Siváka bude slúžiť najmä na prednášky a konferencie. "Priestory s kapacitou 550 študentov však môžu byť využité aj na kultúrne podujatia či promócie. Slávnostne ju chceme otvoriť v septembri 2008, teda pri príležitosti otvorenia akademického roka 2008/2009," povedal pre TASR Sivák.
Navýšenie finančných prostriedkov o 41 miliónov korún je potrebné aj na dokončenie výučbových priestorov pre Vysokú školu múzických umení. Týmto návrhom sa však vláda dnes nezaoberala.
Peniaze na dokončenie auly EU prípadne aj priestorov pre VŠMU budú vyčlenené z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva.
aktualizované 14:10
