Utrpenie, umučenie a smrť Ježiša Krista na kríži si dnes pripomínajú kresťania v rôznych častiach sveta, vrátane Slovenska. Krista ukrižovali na vrchu Golgota za vlády cisára Tibéria a Pontského Piláta.
Evanjelici považujú Veľký piatok za najvýznamnejší sviatok, pretože vtedy Syn Boží dokončil dielo vykúpenia, prejavil svoju veľkú lásku k ľuďom, keď vzal na seba odsúdenie za ľudské hriechy, aby zmieril ľudí s Bohom. Nie pre naše dobré skutky, tie by aj tak nevyvážili naše hriechy, ale jedine cez vykupiteľskú smrť Ježiša získame odpustenie hriechov - na túto myšlienku z učenia reformátora cirkvi Martina Luthera kladú dôraz evanjelici. V evanjelických chrámoch sa dnes predpoludním konajú služby Božie, počas ktorých sa čítajú alebo spievajú pašie - príbeh o utrpení a smrti Ježiša, podáva sa Večera Pánova.
Utrpenie a smrť Ježiša Krista si dnes pripomínajú aj veriaci Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku (Kalvínskej cirkvi). Veľký piatok je pre nich jeden z najväčších sviatkov, schádzajú sa predpoludním na bohoslužbách.
Vedúci duchovný Reformovaného zboru v Bratislave Imrich Peres považuje za veľmi dôležité, aby ľudia vo svojom živote prakticky uplatňovali hodnoty, za ktoré Ježiš Kristus zomrel, a to nezištnú lásku, vzájomné odpúšťanie a pomoc. Utrpenie a smrť Ježiša by mali veriacich viesť k pokániu a snahe stať sa lepšími.
"Veríme, že smrť nemá posledné slovo v živote človeka. Vzkriesenie Ježiša Krista, ktoré tak ako iní kresťania slávime na Veľkonočnú nedeľu, je pre nás nádejou nového života", dodal Peres.
V rímskokatolíckej cirkvi sa dnes ako jediný deň v roku nekonajú v kostoloch sväté omše, ale veľkopiatočné obrady pozostávajúce z bohoslužby slova, modlitieb a poklony veriacich pri kríži a Božom hrobe. V kostoloch a na kalváriách sa počas dňa konajú Krížové cesty ako spomienka na Kristovo utrpenie a smrť. Čítajú a spievajú sa pašie. Je to v cirkvi druhý deň Veľkonočného trojdnia, ktoré sa začalo na Zelený štvrtok. Oltáre v katolíckych kostoloch sú na Veľký piatok bez chrámového rúcha. Je to deň pokánia a prísneho pôstu.
V gréckokatolíckych chrámoch sa na Svätý a Veľký piatok v popoludňajších hodinách koná večiereň zameraná na utrpenie Krista a jeho pochovanie, do symbolického hrobu kladú plaštenicu.
Veľký piatok je pamätný deň vrcholného utrpenia - súdu, výsmechu, mučenia a smrti na kríži nášho Spasiteľa a Pána Ježiša Krista. On, svätý Boží syn, "na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo kríža, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti," uviedol pri príležitosti dnešného sviatku generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburgského vyznania na Slovensku (ECAV) Miloš Klátik.
"Kristus umrel pre naše hriechy", a tak "veľmi draho ste boli vykúpení", pripomína nám apoštol Pavel. Preto Veľký piatok považujeme za jeden z najväčších kresťanských sviatkov podobne ako Deň Pánovho vzkriesenia, povedal M.Klátik.
Vzkriesením Pána Ježiša Krista sa Jeho kríž stal symbolom víťazstva. Boh Syn vstal z mŕtvych, a tak zvíťazil nad diablom, hriechom a smrťou. Ježišovo víťazstvo je víťazstvom všetkých ľudí, ktorí verili, veria a budú veriť v Ježiša ako v Krista, svojho a nášho Spasiteľa. Preto Veľká noc je najradostnejším sviatkom kresťanov, vyzdvihol generálny biskup ECAV M. Klátik.
Význam Kristovho kríža, ktorý nám je počas Veľkého týždňa bližší ako inokedy, vyzdvihol apoštolský nuncius v SR arcibiskup Henryk Józef Nowacki.
"Od Ježišovej smrti sa kríž stáva znakom víťazstva, stáva sa novou zbraňou, ktorú do našich rúk vkladá Ježiš, stáva sa znakom zmierenia a odpustenia, znakom lásky mocnejšej ako smrť. Vždy, keď sa prežehnávame, mali by sme pamätať, že na nespravodlivosť nesmieme odpovedať novou nespravodlivosťou, na násilie novým násilím. Nemôžeme zlom odpovedať na zlo, lebo zlo môžeme odstrániť len dobrom. Moc kríža premôže zlo a otvorí cestu k víťazstvu," zdôraznil v týchto dňoch nuncius Nowacki.
Súčasne pripomenul, že na kríži oslávil Boh Otec svojho Syna Ježiša Krista a na kríži uskutočňuje aj naše oslávenie tým, že zdokonaľuje našu ľudskú prirodzenosť prekonávaním hriechu a dáva nám nový život.
V sobotu večer kresťania slávia Veľkonočnú vigíliu
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42). Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka, Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.
Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie, Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná vigília – noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú pobožnosti skrátené. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymianu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec kresťania prosia nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky – bohoslužbu slova, tri až sedem čítaní zo Starého zákona, liturgiu krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí krstná voda a obnovia krstné sľuby), ďalej obrad vzkriesenia a Eucharistickú liturgiu (slávnostnú svätú omšu, kde po 40-dňovej prestávke opäť zaznie víťazný spev Aleluja!).
Autor: mv
Beata
Balogová
