Bratislava 6. apríla (ČTK) - Emotívna debata slovenských politikov o budúcnosti Kosova vyvolala v zahraničí neistotu a prekvapenie. V rozhovore s ČTK to povedal minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Iným krajinám totiž kvôli týmto rozporom nebolo jasné, aký postoj Bratislava k juhosrbskej provincii má. Slovensko je pritom členom Bezpečnostnej rady OSN a bude o budúcnosti Kosova tiež rozhodovať.
"Ohromne ich to prekvapilo, a preto dnes a denne mi volajú naši partneri (...) a pýtajú sa, aké je vlastne stanovisko vlády Slovenskej republiky," povedal minister, podľa ktorého boli rôzne stanoviská o Kosove často pre zahraničných partnerov záhadou. Slovensko nakoniec v OSN vystúpilo pomerne zdržanlivo a vyhlásilo, že budúce riešenie Kosova by malo zohľadniť záujmy Prištiny i Belehradu.
Bezpečnostná rada sa už začala budúcim štatútom Kosova zaoberať. Vedenie kosovských Albáncov, ktorí tvoria 90 percent obyvateľstva provincie, žiada samostatnosť. Belehrad ju naopak odmieta. Plán splnomocnenca Marttiho Ahtisaariho kosovskú nezávislosť predpokladá, ale s medzinárodným dohľadom.
Na Slovensku ako v jednej z mála európskych krajín získala diskusia o Kosove vnútropolitický rozmer, najmä v debatách v parlamente. Väčšina strán na čele s opozičnou SDKÚ-DS sa zastávala Srbska a nakoniec presadili vyhlásenie, v ktorom nezávislosť Kosova odmietli. Niektoré strany argumentovali aj tým, že jeho samostatnosť by mohla povzbudiť radikálnejšie požiadavky maďarskej menšiny. Voči takému názoru sa však ostro ohradila opozičná SMK.
Kubiš napriek výčitkám, že sa nepridržiava názoru väčšiny poslancov, trvá na svojom zdržanlivejšom stanovisku. Hovorí, že nesúhlas s Ahtisaariho plánom by sám o sebe mohol byť kontraproduktívny. "Keď neponúkate riešenie, ktoré by bolo postavené na určitom základe, ktoré by mohlo toto riešenie urobiť možným, tak tu vlastne neponúkate nič," povedal ČTK.
Minister zdôraznil, že Slovensko má ako člen Bezpečnostnej rady OSN veľkú zodpovednosť. V situácii, keď sa "láme chleba", by Bratislava mala podľa neho dokázať zaujať principiálne stanovisko. "Až po prekonaní tejto otázky Kosova budeme zásadne môcť povedať, do akej miery stojíme pevne na oboch nohách ako členovia EÚ, NATO a zároveň štát, ktorý pôsobí ako člen Bezpečnostnej rady," dodal.
Šéf slovenskej diplomacie zopakoval, že Bezpečnostná rada OSN by o Kosove mala v záujme stability Balkánu rozhodnúť rýchlo a mala by rešpektovať záujmy Prištiny aj Belehradu. "V otázke Kosova snáď neexistujú dobré riešenia. Len z tých všetkých nedobrých existujú niektoré, ktoré sú možno menej riskantné a menej zlé. A my ich takéto musíme hľadať," poznamenal.
Súčasťou slovenského postoja ku Kosovu je aj podpora postupnej integrácie Srbska do EÚ. O stabilizačnej a asociačnej dohode, ktorá sa považuje za predstupeň členstva, by podľa Kubiša mala únia s Belehradom začať rokovať hneď po zostavení novej srbskej vlády. Predpokladom by však bolo, že sa nová srbská vláda prihlási k integrácii do EÚ a spolupráci s haagskym tribunálom OSN pre zločiny v bývalej Juhoslávii a preukáže to v svojich krokoch, uzavrel Kubiš.
Ján Filip fab pto boa
