BRATISLAVA 6. apríla (SITA) - Veľkonočné sviatky v okolí Bratislavy a najmä na Záhorí sú špecifické, zachované tradície sú odlišné ako na ostatnom území Slovenska. Ako pre agentúru SITA uviedla vedecká pracovníčka Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied Rastislava Stoličná, práve cez toto územie totiž prechádza kultúrna hranica oddeľujúca kult zelene a kult vody. "Na celom Slovensku je pre Veľkú noc typická iba oblievačka, ale na území okolo hlavného mesta a ďalej smerom na západ sa praktizuje aj šibačka. Chlapci v skupinách chodia z domu do domu a dievčatá nielen oblievajú, ale ich aj šibú dlhými korbáčmi. Na tie im dievčatá potom zaväzujú farebné mašle," povedala Stoličná. Podľa etnologičky symbolizuje dotyk zeleným prútikom prebúdzanie do ďalšieho života v období jari. Počas sviatkov je pre túto oblasť typické aj pečenie tzv. "jidášiek", akýchsi praclíkov. Tie majú symbolizovať povraz, na ktorom sa obesil Judáš, keď zradil Krista. Symbolom jari a veľkonočných sviatkov sú aj maľované kraslice, ktoré etnologička označila za najkrajšie zdobené v rámci celého Slovenska.
Do prvej polovice 20. storočia sa tradovalo aj "prinášanie letečka". "Na Kvetnú nedeľu prinášali dievčatá do dediny zdobené halúzky ako symbol jari. Táto tradícia však už nie je živá a spontánna, už sa iba inscenuje pomocou folklóru. Tento zvyk sa v súčasnosti ešte zachováva napríklad vo Vajnoroch," konštatovala Stoličná. Podľa nej za vymieranie tejto tradície môže nielen násilné potláčanie týchto zvykov zo strany bývalých režimov, najmä komunizmu. "Veľkú úlohu pritom zohrala aj cirkev a kostoly. Tie tiež nemali radi predkresťanské zvyky a robili všetko preto, aby zlikvidovali pohanské tradície a symboly," uviedla Stoličná.
Stoličná tvrdí, že odlišné tradície v okolí Bratislavy a na Záhorí sú spôsobené tým, že táto časť Slovenska kultúrne inklinuje k západnej Európe, teda k Čechám, Morave či Rakúsku.
