BRATISLAVA 7. apríla (SITA) - Štrnásty Medzinárodný festival duchov a strašidiel sa bude konať už tradične na prelome apríla a mája v priestoroch Slovenského národného múzea - Múzea Bojnice. Podujatie má tentokrát názov Podivný gróf - Pravdivý príbeh o poslednom karpatskom romantikovi, grófovi Jánovi Františkovi Pálfim. Agentúru SITA o tom informovala Petra Gordíková z Bojnického zámku. Potrvá od 27. apríla do 1. mája a potom od 4. mája do 8. mája. Pre verejnosť bude otvorené v utorok, piatok a nedeľu od 9:00 do 17:30, v pondelok a v sobotu až do 18:00. Dospelí platia 180 korún, deti 100 korún. Pre deti od 3 do 6 rokov v sprievode rodičov je vstupné 10 korún a deti do 3 rokov neplatia vôbec.
Príbeh o grófovi Jánovi Františkovi Pálfim vychádza podľa Gordíkovej z reálnych historických faktov a osobných životných pocitov posledného šľachtického majiteľa zámku. Gróf Pálfi sa narodil v roku 1829. Podľa legendy sa zaľúbil do francúzskej kontesy a požiadal jej otca o jej ruku, ktorý však jeho prosbu odmietol. Ohrdnutý gróf sa rozhodol, že pre svoju vyvolenú postaví sídlo, na aké je zvyknutá z Francúzska. Veril, že tým zmení rozhodnutie otca svojej vyvolenej. Následne pristúpil k rozsiahlej rekonštrukcii rodových sídiel. V jeho túžbach sa mu naďalej zjavoval obraz francúzskej kontesy. S pribúdajúcimi rokmi sa uzatvoril pred okolitým svetom do samoty a pre okolie sa stal podivínom. V poslednej vôli žiadal, aby umelecké diela, ktoré nazhromaždil vo svojich zámkoch a palácoch boli sprístupnené verejnosti. Rodine sa ale jeho zámer nepáčil a usilovali o to, aby bola jeho posledná vôľa vyhlásená za neplatnú. U peštianských a viedenských psychiatrov sa snažili dosiahnuť, aby bol vyhlásený za nesvojprávneho. Z grófových listov, ktoré rodina poskytla psychiatrom, vyplýva, že na sklonku života ho prenasledoval muž v čiernom. Preto gróf Pálfi údajne cestoval z miesta na miesto, aby mu unikol.
Gróf Pálfi umrel za dramatických okolností v roku 1908 vo Viedni. Po jeho smrti vykonali viedenskí lekári na podnet jeho príbuzných tajnú pitvu. Tá mala dokázať, že fyzický ani duševný stav grófa nebol v čase písania testamentu v poriadku. Telesné pozostatky grófa Pálfiho boli dva dni po smrti prevezené do Bojnického zámku, kde sú uložené dodnes.
