Tondra: Cirkev osočujú na každom kroku

Pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktoré je základom kresťanskej viery, slávia dnes kresťania na Slovensku i vo svete. Pripomínajú si víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela.

Sviatok Kristovho zmŕtvychvstania pripadá už od roku 325 na nedeľu medzi 22. marcom a 25. aprílom. Tento rok výnimočne pripadli na rovnaký deň aj oslavy Veľkej noci pravoslávnych veriacich, ktorí sa neriadia gregoriánskym, ale starým juliánskym kalendárom.

Počas slávnostných bohoslužieb v katolíckych, evanjelických, reformovaných a ďalších kresťanských chrámoch sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou a nádeje na večný život, ktorú priniesol ľudstvu. Odvtedy je každá nedeľa sprítomnením veľkonočnej udalosti, stretnutím vzkrieseného Krista s veriacimi.

Evanjelici v tento deň svätia Prvú slávnosť veľkonočnú - Vzkriesenie Pánovo (Resurcio Domini). Bola to prvá veľká slávnosť, ktorú slávili prví kresťania. Pravoslávni kresťania na Veľkonočnú nedeľu včasráno vychádzajú na cintoríny a spievajú Christos voskres - vo istine voskres čiže Kristus vstal - skutočne vstal.

Vieru kresťanov vo vzkriesenie tela z mŕtvych a s tým spojenú radosť vyjadruje aj Druhá slávnosť veľkonočná - Veľkonočný pondelok.

Biskup Tondra: Cirkev je na každom kroku osočovaná

V pastierskom liste k Veľkej noci sa biskup Tondra pozastavuje nad tým, že citlivé svedomie je odkazované do stredoveku a cnosť sa považuje za slabosť, dokonca za zbabelosť. "Byť poslušným a úctivým žiakom v škole, byť starostlivým učiteľom bez ohľadu na odmenu, byť poctivým v práci, keď ma nesledujú, byť politikom bez obohacovania sa a bez túžby po moci, byť rodičmi, ktorí veľkodušne dajú život deťom a ich vychovávajú, to v súčasnej dobe nemá morálneho ocenenia. Cirkev je mnohým nepríjemná, lebo vstupuje do svedomia," dodal s tým, že Cirkev je na každom kroku osočovaná. "Vyťahujú na ňu len negatívne veci. Slušnejší redaktor, ktorý by chcel Cirkev predstaviť aj v pozitívnom svetle, v médiách neobstojí," dodáva biskup.

Prítomnosť Ježiša Krista v živote ľudí označil Nitriansky sídelný biskup Viliam Judák na dnešnej slávnostnej svätej omši k sviatku Veľkonočná nedeľa na Nitrianskom hrade za najväčší Boží dar, pilier kresťanskej viery, nádejou i budúcnosťou sveta.

Slovenskí evanjelickí biskupi vyzývajú veriacich, aby hovorili o vzkriesenom Ježišovi v rodinách, na pracoviskách priateľom a príbuzným.

Pápež predniesol tradičný príhovor Urbi et Orbi

Násilie v súčasnom svete má podľa pápeža tisíce tvárí a býva dokonca ospravedlňované aj v mene náboženstva. Benedikt XVI. spomenul problémy a nepokoje vo viacerých krajinách a regiónoch sveta vrátane Iraku, Afganistanu, Libanonu či sudánskeho Dárfúru. Z Iraku podľa neho "žiaľ neprichádza nič pozitívne", situácia v Afganistane je "poznačená vzrastajúcimi nepokojmi a nestabilitou". "V Libanone zmrazenie politických inštitúcií ohrozuje úlohu, ktorú je krajina povolaná plniť v oblasti Blízkeho Východu, a ťažko ju zadlžuje do budúcnosti."

"Cez rany Krista, ktorý vstal z mŕtvych, môžeme všetko toto zlo, ktoré ľudstvo sužuje, vnímať očami nádeje. Svojím zmŕtvychvstaním Pán zo sveta utrpenie a zlo neodstránil, ale od základu ho porazil silou svojej milosti. Voči arogancii zla postavil všemohúcnosť svojej lásky. Ako cestu k pokoju a radosti nám zanechal svoju lásku, ktorá sa smrti nebojí," uzatvoril pápež svoje veľkonočné posolstvo. Na záver udelil tradičné požehnanie Urbi et Orbi v 62 jazykoch sveta. Pápežov príhovor vysielalo podľa Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska 108 televíznych staníc do 67 krajín

Kresťania v nedeľu slávia svoj najdôležitejší sviatok v roku, ktorým si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Sviatok pripadá už od roku 325 na nedeľu medzi 22. a 25. aprílom. Tento rok výnimočne pripadli na rovnaký deň aj oslavy Veľkej noci pravoslávnych veriacich, ktorí sa neriadia gregoriánskym, ale starým juliánskym kalendárom.

V sobotu večer celebroval pápež v Bazilike svätého Petra Veľkonočnú vigíliu, na ktorej vyzval veriacich, aby sa nebáli diabla ani smrti, pretože láska je silnejšia. "Zmŕtvychvstanie Ježiša dokazuje, že láska je silnejšia ako smrť, silnejšia ako diabol," povedal.

Po Veľkej noci sa pápež podľa zdrojov z Vatikánu presunie do pápežskej rezidencie v Castel Gandolfo neďaleko Ríma, kde bude niekoľko dní odpočívať. Po návrate do Vatikánu ho čaká 16. apríla oslava 80. narodenín. O tri dni nato si vo Vatikáne pripomenú druhé výročie Benediktovho nástupu na pápežský stolec.

Desaťtisíce kresťanských pútnikov si v prišli cez sviatky pripomenúť ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista do jeruzalemského Starého mesta. V porovnaní s minulými rokmi vysoko nadpriemernej účasti napomohol najmä relatívny pokoj, ktorý momentálne panuje medzi miestnymi Židmi a Arabmi. Davy kresťanov sa podľa zahraničných médií v Jeruzaleme míňali s moslimami, náhliacimi sa v piatok na modlitby do mešity al-Aksá, ako aj so Židmi sláviacimi pesach, ktorí sa zas ponáhľali k Múru nárekov.

Nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania

Po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci, tohto roku 15. apríla). V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theozodius Veľký (379-385) vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novopokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili svoje biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. A práve biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá potom dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, tj. Biela nedeľa). V Ríme sa odkladanie bieleho rúcha slávnostne vykonávalo v Lateránskej bazilike. Týždeň trvajúce svätenie Veľkej noci sa postupne skracovalo na tri, neskoršie na dva dni a od roku 1951 už ani Veľkonočný pondelok nie je prikázaným sviatkom.

Autor: ks, mv