Liptovské Sliače/Pribylina 8. apríla (TASR) - Piesne, tance a ľudové zvyky súvisiace s príchodom jari a Veľkou nocou ožili dnes v obci Liptovské Sliače pri Ružomberku. Postarali sa o to členovia tamojšieho detského folklórneho súboru Sliačanček. Po svätej omši sa pred miestnym kostolom zhromaždili devy a mládenci a spoločne sa vydali spievajúc po dedine.
Na čele sprievodu niesli slamenú ženu - Morenu, ktorú pri potoku zapálili a hodili do vody. Mala s ňou odplávať zima a na jej miesto prísť jar. Táto obyčaj bola súčasťou aj národopisného pásma, ktorú uviedli dnes členovia dedinskej folklórnej skupiny Sliačanka z Liptovských Sliačov v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline pri Liptovskom Hrádku.
Jarnú atmosféru medzi liptovskými drevenicami v pribylinskom skanzene navodili dnes aj ľudoví výrobcovia - košikári, medovnikári. Okrem toho tam predviedli aj rôzne metódy maľovania vajíčok - batikovanie či zdobenie voskom. Deti sa zoznámili so zhotovovaním píšťaliek i korbáčov z vŕbového prútia.
Vynášanie Moreny bolo v minulosti neodmysliteľnou súčasťou vítania jari nielen v Liptovských Sliačoch, ale aj v celom dolnoliptovskom regióne. Tento starosloviensky zvyk sa viazal vždy k Smrtnej nedeli - dva týždne pred Veľkou nocou. V posledných rokoch je v Liptovských Sliačoch spätý s Veľkonočnou nedeľou, keď sa skončí pôst a môže sa už spievať. Podľa vedúcej detského folklórneho súboru Sliačanček Alžbety Jackovej na Veľkonočnú nedeľu bývalo zvykom, že dievčatá po skončení popoludňajšej pobožnosti vyšli za dedinu nôtiť jarné pesničky. Deti šantili na jarnom slniečku. Počas Veľkonočného pondelka sa liptovskosliačanská dedina zaplnila výskaním dievčat, ktoré prišli mládenci okúpať.
