„Vyjadrenia niektorých zelených aktivistov hodnotíme ako vysoko nepravdivé a vo veľa prípadoch aj poškodzujúce dobré meno našej organizácie, čiže zvažujeme podniknúť aj nejakú obranu,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede vo Vysokých Tatrách riaditeľ ŠL TANAP Peter Líška. Nepravdivé sú podľa Líšku aj vyjadrenia o divočine a pôvodnosti lesov v Tichej a Kôprovej doline. V minulosti boli obe doliny intenzívne hospodársky využívané a devastované. „Počas posledných 55 rokov lesníci s výraznými finančnými nákladmi zrekonštruovali tento lesný ekosystém, ktorý sa teraz hodnotí ako veľmi priaznivý,“ doplnil P. Líška. V celom Tatranskom národnom parku je podľa Líšku len približne 700 ha pôvodných porastov, tzv. pralesov.
Na základe dohody medzi rezortmi životného prostredia a pôdohospodárstva Štátne lesy spracujú len kalamitu v 4. stupni ochrany. Tu chcú viesť lesníci aktívny boj s lykožrútom aj osadzovaním lapačov a lapákov. „V 5. stupni ochrany budeme už len štatisti. Budeme sledovať rozpad lesov a vyčísľovať ekologické škody,“ doplnil P. Líška. Časť kalamitného dreva je ešte stále atraktívna pre podkôrny hmyz. Ide približne o 30 % padnutých kmeňov, ktoré sú koreňovými koláčmi spojené so zemou a ešte nie sú úplne vysušené.
Spracovanie kalamity v Tichej a Kôprovej doline nie je podľa lesníkov ziskovou záležitosťou. Na každom vyťaženom kubíku dreva získajú Štátne lesy približne 200 Sk, ktoré pôjdu do rezervy na revitalizáciu územia po kalamite. Príjmy z predaja spracovaného kalamitného dreva predstavujú len približne 20 % nákladov na revitalizáciu územia. Lesníci nevyvezú všetko drevo z dolín. Časť dreva zostane po odkôrnení na mieste.
Dôvodom obmedzenia vstupu do Tichej a Kôprovej doliny v čase spracovania kalamity je bezpečnosť turistov. Lesníci predpokladajú, že kalamitu sa im podarí spracovať do konca mája. Ak sa im to podarí, požiadajú aj lesný úrad o zrušenie zákazu vstupu do dolín a ich uvoľnenie pre turistov.
Vetrová kalamita v roku 2004 poškodila v Tichej a Kôprovej doline vyše 140 000 m3 zväčša nepôvodných lesných porastov. Nespracovaných zostalo vyše 55 000 m3 na ploche 270 ha, z toho v 4. stupni ochrany prírody 25 000 m3.
Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu.
