POPRAD 13. apríla (SITA) – Pracovníci Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP) zaznamenali vo štvrtok prvé rojenie lykožrúta smrekového v kalamitnom území v oblasti Tatranskej Lomnice. „Hoci sme na základe pravidelných meraní priemerných denných teplôt a sledovania aktivity podkôrneho hmyzu očakávali prvé jarné rojenie podkôrneho hmyzu skôr ako vlani, štrnásťdňový predstih v porovnaní s minulým rokom nás nemilo prekvapil,“ povedal Ján Ferenčík z Výskumnej stanice ŠL TANAP. Skoršie rojenie podkôrneho hmyzu spôsobila podľa riaditeľa ŠL TANAP Petra Líšku aj teplá zima. Podľa dlhodobých sledovaní prvé rojenie podkôrneho hmyzu sa objavuje zvyčajne až v máji, v závislosti od nadmorskej výšky a orientácie svahov. Teplá zima a teplé počasie v posledných dňoch podľa Líšku aktivitu lykožrútov len urýchlili.
Súčasne s lykožrútom smrekovým sa začína rojiť už aj druhý najnebezpečnejší druh podkôrneho hmyzu, ktorým je lykožrút lesklý. Ten napáda mladšie a tenšie ihličnaté dreviny. Podľa lesníkov táto skutočnosť vyvracia názory niektorých ochranárov, že podkôrny hmyz z popadaných kmeňov vyletel a ďalej sa nemnoží. Keďže jarné rojenie podkôrneho hmyzu sa začalo skôr, lesníci očakávajú, že tento rok sa vyrojí aj tretia generácia lykožrúta. V chladnejších polohách môže byť založená aj druhá generácia, čo tiež nie je obvyklé. V území národného parku by tak bolo lykožrútov viac ako vlani, kedy sa len vo feromónových lapačoch odchytilo viac ako 200 miliónov dospelých jedincov (imág) lykožrútov. Ohrozené tým budú nielen lesy v 3. a 4. stupni ochrany prírody, ale aj najprísnejšie chránené lesné porasty v územiach s 5. stupňom ochrany. „Doterajším obmedzujúcim prvkom prebúdzajúcej sa aktivity podkôrneho hmyzu boli nočné mrazy. Jarné rojenie lykožrúta však odštartovali najmä vysoké denné teploty na toto ročné obdobie a ukončenie nočných mrazov,“ doplnil Ján Ferenčík.
Tohtoročná populácia podkôrneho hmyzu sa v očakávaných horúcich a suchých letných dňoch môže rozmnožiť natoľko, že bude nalietavať do stojacich zelených stromov. Podkôrniková kalamita sa tak podľa lesníkov stáva vážnou hrozbou pre súčasný lesný ekosystém Tatranského národného parku. Prípadný prudký veľkoplošný rozpad tatranských lesov by mal finančne značne vysoké následky najmä z pohľadu environmentálnych hodnôt územia. Spolu s lesom by totiž boli vážne narušené aj všetky jeho ostatné celospoločenské funkcie – pôdoochranná, protilavínová, klimatická, rekreačná, zdravotno-hygienická i estetická.
V roku 2006 odchytili Štátne lesy TANAP vo viac ako 6 000 monitorovacích feromónových lapačoch umiestnených v celom území národného parku v správe ŠL TANAP ohrozenom podkôrnym hmyzom 108 705 900 imág lykožrúta smrekového, čo je 400-percentný nárast oproti roku 2005 a 103 452 300 imág lykožrúta lesklého, čo je 2 800-percentný nárast oproti roku 2005. V priemere bolo v jednom lapači za týždeň odchytených 22 488 imág lykožrúta smrekového, čo je štvornásobok silného náletu. Extrémne odchyty presiahli aj 70 000 imág za týždeň.
