NITRA 16. apríla (SITA) – „Je to dosť katastrofický stav. Dôvodom je, že rieka má na pomerne krátkom úseku veľa znečisťovateľov – sú tam mestá Prievidza, Topoľčany, Bošany, Nitra, Nové Zámky,“ povedala pre agentúru SITA vedúca odboru štátnej vodnej správy na Krajskom úrade životného prostredia v Nitre Zlata Valterová. Tieto mestá vypúšťajú do rieky organické znečistenie z čistiarní odpadových vôd. Na znečistení sa však najviac podpísala havária v tepelnej elektrárni v Zemianskych Kostoľanoch z roku 1965, keď sa skladisko popolčekového odpadu z elektrárne zrútilo do rieky. „Je to síce už 40 rokov, ale keďže to bolo obrovské množstvo ťažkých kovov, tak sú usadené až do dnešného dňa v sedimentoch na dne rieky,“ skonštatovala Valterová. Rozbory vody stále vykazujú menšie množstvo arzénu, kobaltu, niklu a ortuti. Ďalšia havária sa stala zhruba pred desiatimi rokmi v chemických závodoch v Novákoch, keď do rieky vytiekol alkisulfonan sodný.
Stav rieky zlepšujú nové, modernejšie čistiarne odpadových vôd. „V Nitre spustili novú čistiareň vlani, odvtedy sa výrazne znížilo znečistenie, ktoré do rieky priteká. Pomohlo aj to, že Koželužne Bošany už nepracujú,“ hovorí Valterová. Na preradenie do nižšej kategórie znečistenia to však ani zďaleka nestačí a vízie nie sú ružové, sedimenty po ekologickej havárii sú totiž prakticky neriešiteľné. Ich vyťaženie by bolo finančne i technicky veľmi náročné. „Ak by sme ich aj vyťažili, potom je tu otázka, čo s nimi ďalej, kam tieto nebezpečné látky dáme,“ poznamenala Valterová.
Rieka Nitra je napriek veľkému znečisteniu plná rýb. Po havárii v nováckych závodoch vybrali z rieky 800 ton mŕtvych rýb. „Ani rybári nevedeli, že až také množstvo kaprov, sumcov a šťúk v rieke žije,“ povedala Valterová. Fauna sa po havárii postupne obnovila. Valterová však rybárom neodporúča vylovené ryby konzumovať, pretože majú v sebe ťažké kovy.
