Bratislava 18. apríla (TASR) - Aj 60 rokov od popravy prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa sa názory na jeho osobu v historickej obci líšia.
Dušan Kováč z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied pripomína, že Tisom vedená Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS) patrila k európskym kresťansko-sociálnym stranám, ktorým bol vlastný nacionalizmus, antisemitizmus a xenofóbia. "Tragické pre Tisa bolo obdobie rokov 1938 - 1939, keď sa ako v zahraničnej politike nie veľmi rozhľadený politik pokúsil hrať úlohu vodcu slovenského národa. To ho napokon priviedlo k spolupráci s Hitlerom, k tomu, že v Hitlerovom zaujme vyhlásil samostatný Slovensky štát, v Hitlerovom záujme zatiahol Slovensko do vojny a napokon autoritatívny režim s výraznými fašistickými črtami sa obrátil proti vlastným občanom - predovšetkým voči Židom, Rómom, politickým odporcom a napokon proti slovenskému odboju," uviedol Kováč pre TASR. Tiso sa podľa neho z kolaborácie s Hitlerom už nikdy nevymanil. "Tiso tak zohral v slovenských dejinách negatívnu úlohu, a to bez ohľadu na to, čo pôvodne zamýšľal. Pre hodnotenie historických osobnosti sú dôležité nie úmysly, ale ich skutky," domnieva sa Kováč.
Podľa Karola Fremala z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa viacerí slovenskí historici zhodli v názore, že Tiso bol najvhodnejšou osobou na funkciu prezidenta Slovenskej republiky v nesmierne ťažkých rokoch druhej svetovej vojny. Ináč by ju podľa neho vykonával Vojtech Tuka, vedúci predstaviteľ radikálneho krídla v HSĽS, ktorí spolu s Alexandrom Machom chceli na Slovensku zaviesť nacistický režim podľa vzoru hitlerovského Nemecka. Fremal tvrdí, že Tiso ako vykonávateľ najvyšších straníckych a štátnych funkcií na Slovensku v rokoch 1939 až 1945 bol priamo alebo nepriamo zodpovedný za všetko, čo sa v krajine odohralo. "Podľa môjho názoru však trest smrti a poprava nezodpovedali miere previnenia. Neudelenie milosti bolo jednou z najväčších politických chýb vtedajších štátnych a politických činiteľov," uviedol Fremal pre TASR. Tvrdí, že proces s Tisom mal politický charakter, bol do značnej miery neobjektívny, jednostranný, s vopred stanoveným rozsudkom. "Komunistická strana urobila všetko pre jeho odsúdenie a popravu. Komunisti dúfali, že jeho popravou znepriatelia evanjelické a katolícke krídlo v Demokratickej strane, ktorá sa rozštiepi a zanikne. Tým by sa anulovali výsledky volieb z mája 1946 a KSS by sa ujala moci na Slovensku," domnieva sa Fremal.
Jozef Tiso sa narodil 13. októbra 1887 v Bytči. Vysokoškolské vzdelanie získal na Viedenskej univerzite, kde promoval na doktora teológie. Po jeho vstupe do politiky v roku 1918 patril k zakladateľom Slovenskej ľudovej strany usilujúcej sa o autonómiu Slovenska v rámci Československej republiky (ČSR). O sedem rokov neskôr ho zvolili za poslanca parlamentu v Prahe. Po vyhlásení Slovenskej republiky 14. marca 1939 sa stal predsedom vlády, v tom istom roku 26. októbra prezidentom. Od októbra 1945 bol vo väzení v Prahe, neskôr v Bratislave. Žaloba ho obvinila z rozbitia ČSR, z podpory nemeckého vojnového úsilia, za zločiny proti ľudskosti a zo zrady na povstaní. V procese od 2. decembra 1946 do 15. apríla 1947 ho porota uznala vinným a odsúdila ho na trest smrti. Popravili ho 18. apríla 1947.
Na Tisov hrob už osadili nový pomník
K hrobu bývalého prezidenta slovenského vojnového štátu Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne dnes dopoludnia umiestnili nový pomník. Popoludní do hrobu vrátia pozostatky, u ktorých nechala Spoločnosť Andreja Hlinku preskúmať DNA. Výsledky analýzy, ktoré majú dokázať, či ide o Tisove pozostatky, budú známe o niekoľko dní. ČTK to povedal Stanislav Májek zo Spoločnosti Andreja Hlinku.
"Zaslúži si ho (pomník) za svoj vzorný kňazský život a za všetko dobré, čo pre národ vykonal," povedal Májek.
Pomník v tvare vyše dvojmetrového masívneho kríža urobili z čiernej švédskej žuly. "Obetoval svoj život za vieru a národ," stojí na ňom. Náhrobnú dosku zdobí asi 40-centimetrový slovenský znak.
Nový Tisov pomník nechalo urobiť Májekove občianske združenie v spolupráci s rímskokatolíckym farárom Štefanom Herényim z bratislavskej farnosti Blumentál.
K otvoreniu hrobu v marci viedli špekulácie, či tamojšie ostatky skutočne patria Tisovi. Podľa denníka Pravda nechal hrob koncom marca otvoriť a prekopať predseda nacionalistickej Slovenskej národnej jednoty Stanislav Pánis. Májek však jeho účasť na výkope kostí odmietol.
