Ministerstvo školstva chce zmenami zlepšiť financovanie vysokých škôl. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) pripomenul, že mnohé školy od externých študentov už poplatky vyberali prostredníctvom občianskych združení alebo firiem. "Dôležité je, že sme ten proces zlegálnili," povedal minister novinárom.
Kritici novele vyčítali okrem iného aj to, že sa po predložení viackrát menila. Námietky mali aj súkromné vysoké školy, tým sa nepozdávalo obmedzenie počtu externistov na univerzitách.
Školy si budú môcť účtovať poplatky nielen od externých študentov, ale aj od tých, čo prekročia obvyklú dĺžku štúdia a študentov viacerých vysokých škôl. V prípade externistov bude výška školného neobmedzená a vysoké školy si ju budú určovať sami.
Minister školstva Ján Mikolaj sa neobáva, že vysoké školy budú požadovať príliš vysoké školné. "Ak si dajú vysoký poplatok, nikto im ho nezaplatí," povedal Mikolaj s tým, že neurčili limit, lebo by ho bolo ťažké vypočítať. "Neviem si predstaviť, že my by sme vypočítali strop," uviedol Mikolaj. Podľa neho vláda to necháva na trh. V ostatných prípadoch bude výška školného obmedzená, a nemala by presiahnuť 45.000 korún.
Vysoké školy sa budú samy rozhodovať, či od externých študentov budú pýtať školné. Ak od toho upustia, budú mať nárok na dotáciu zo štátneho rozpočtu.
Zmení sa aj systém prideľovania štátnych dotácií, budú sa prideľovať napríklad podľa počtu absolventov, ktorí sa uplatnia na trhu práce.Ekonomická univerzita v Bratislave podľa denníka Pravda budúce ročné školné pre externistov vyčíslila na takmer 18.000 korún, pre denných študentov, ktorí by mali mať školné limitované, na viac ako 26.000 korún. Niektoré školy zas tvrdili, že časť študijných odborov externistom ani po prijatí nového zákona nespoplatnia.
Bežní študenti, ktorí neprekročia obvyklú dĺžku štúdia, ani podľa nového zákona platiť nebudú. Spoplatnenie sa navyše bude týkať len študentov, ktorí budú na vysoké školy prijatí až po nadobudnutí účinnosti zákona plánovanej na september tohto roku. Zmeny by sa tak už nemali vzťahovať na súčasných študentov a maturantov.
Externisti budú študovať v porovnaní so svojimi kolegami z denného štúdia o jeden rok dlhšie.
Platiť za denné štúdium bude študent, ktorý sa rozhodne vzdelávať sa na viacerých vysokých školách, alebo ten, kto bude opakovať ročník.
Za doktorandov bude poistné platiť štát a ich príjem (štipendium) sa nebude zdaňovať. Motivačné štipendium dostanú študenti podľa rozhodnutia vysokej školy alebo konkrétnej fakulty a jednotlivé prípady sa budú posudzovať osobitne.
Vysoké školy sa podľa novely rozčlenia na univerzitné, vysoké školy a odborné vysoké školy.
Univerzitná VŠ poskytuje bakalárske, magisterské alebo inžinierske a doktorandské vzdelávanie s významným podielom práve druhého a tretieho stupňa a vykonáva najmä základný výskum.
Odborná VŠ poskytuje vysokoškolské vzdelanie v študijných programoch bakalárskeho stupňa a vykonáva najmä aplikovaný výskum.
Vysoká škola, ktorá nie je univerzitná alebo odborná, poskytuje vysokoškolské vzdelanie v študijných programoch bakalárskeho a magisterského alebo inžinierskeho stupňa alebo poskytuje štúdium, v ktorom sa spojí prvý a druhý stupeň štúdia do jedného celku. Vysoká škola vykonáva najmä základný výskum.
Nový zákon zavedie povinné centrálne registre študentov, garantov študijných programov a zamestnancov vysokých škôl. Univerzitné vysoké školy budú mať limitovaný počet externých študentov, ich počet nebude môcť prekročiť 50 percent z novoprijatých denných študentov.
Vysoké školy však si budú môcť brať úvery v bankách, za ktoré budú ručiť vlastným majetkom.
Nový zákon upravuje aj postavenie pedagógov, ktorých maximálny vek ostáva 65 rokov, ak rektor neudelí výnimku. Po novom už vysokoškolský pedagóg bude môcť mať len jeden hlavný pracovný pomer, spolu však môže odpracovať maximálne 58 hodín. Zákon ruší inštitút hosťujúceho docenta, post hosťujúceho profesora ostáva v platnosti aj naďalej.
Novela by mala tiež posilniť postavenie rektorov, ktorým podľa Mikolaja umožní, aby si sami vyberali prorektorov a posilnenie správnej rady školy, ktorá bude schvaľovať rozpočet.
Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave a prezident Slovenskej rektorskej konferencie Vladimír Báleš, ktorý bol na dnešnom rokovaní vlády, si myslí, že akademický senát STU nesúhlasí s novelou preto, lebo je jasné, že "keď sa berú právomoci, tak sa určite budú brániť".
Denné štúdium bude znamenať, že pedagóg bude v priamom kontakte so študentom minimálne 18 hodín týždenne. Za priamy kontakt zákon považuje aj e-learningovú podobu štúdia.
Holorubná ťažba sa asi bude v niektorých prípadoch povolená
Holorubná ťažba dreva, pri ktorej sa vyrúbu všetky stromy v určitej časti lesa, bude pravdepodobne v niektorých prípadoch opäť povolená. Vyplýva to z novely zákona o lesoch, ktorú dnes schválila vláda. Ak budú so zmenami súhlasiť aj poslanci, budú sa holoruby môcť používať v borovicových a niektorých listnatých porastoch. So zmenou súhlasili aj ekologické organizácie, ktoré v pripomienkovom konaní dosiahli niektoré ústupky.
Novelu navrhlo ministerstvo pôdohospodárstva, zmenu si však vyžiadal štátny podnik Lesy SR. Podľa hovorcu Petra Gogolu totiž podniku v niektorých prípadoch úplný zákaz holorubov prinášal ekonomické ťažkosti.
S povolením holorubnej ťažby v topoľových a borovicových lesoch alebo v porastoch určených pre energetické účely súhlasili aj aktivisti z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. "V prípade, že bude schválený zákon iba s týmito troma výnimkami, vyhovuje to aj nám," povedal dnes ČTK náčelník združenia Juraj Lukáč.
"V niektorých prípadoch sa inak nedá. Ja bývam na Záhorí a tento spôsob sa aj na Záhorí využíval pri borovicových lesoch," zdôvodňoval dnes ČTK návrh minister Miroslav Jureňa (ĽS-HZDS).
Okrem borovicových lesov bude holorubná ťažba povolená v topoľových, vŕbových a agátových porastoch a v takzvaných energetických porastov, čo sú rýchlorastúce listnaté stromy určené na energetické účely. Borovice i listnaté stromy rastú obvykle na rovine, kde pri holoruboch nehrozí erózia pôdy.
VÚC bude môcť schvaľovať program rozvoja bývania
Vymedzenie pôsobnosti samosprávneho kraja na úseku bývania, ako aj úprava kompetencií orgánov vyššieho územného celku (VÚC) a obce pri zmenách ich rozpočtov je cieľom novely zákona o samosprávnych krajoch, ktorú dnes schválila vláda.
VÚC bude môcť v rámci svojho územného dosahu obstarávať a schvaľovať program rozvoja bývania a koordinovať činnosť právnych subjektov spojenú s výstavbou bytov, ubytovacích zariadení a zariadení sociálnych služieb pre sociálne slabšie skupiny obyvateľov. Pôsobnosť samosprávnych krajov sa rozšíri aj na oblasti športu a cestovného ruchu.
Novela takisto umožní zastupiteľstvu samosprávneho kraja zvoliť na návrh predsedu viacerých podpredsedov VÚC. Predseda samosprávneho kraja, ako aj starosta obce v rozsahu vymedzenom zastupiteľstvom budú oprávnení vykonávať zmeny v rozpočte, čo súčasne platný zákon neumožňuje.
Ďalšou zmenou bude, že rozsah zastupovania šéfa VÚC podpredsedami bude určovať predseda, a nie ako dosiaľ zastupiteľstvo samosprávneho kraja.
Schengenský informačný systém bude zo zákona prevádzkovať MV SR
Slovenská polícia bude môcť poskytovať údaje do schengenského informačného systému, čo je podmienkou vstupu Slovenska do schengenskej zóny a zrušenia hraničných kontrol. Slovensko by malo podľa očakávaní do schengenskej zóny vstúpiť spoločne s ďalšími novými členskými krajinami Európskej únie na prelome rokov 2007 a 2008. Bez hraničných kontrol by sa malo dať cestovať do Rakúska, Česka, Maďarska i Poľska, sprísni sa naopak režim na hranici s Ukrajinou.
Do spoločného informačného systému krajín zapojených do Schengenu bude Slovensko poskytovať dáta o ľuďoch, dokumentoch či zbraniach, po ktorých je vyhlásené pátranie, ale napríklad aj evidenciu nežiaducich osôb.
Informačný systém Schengenu bude na Slovensku prevádzkovať ministerstvo vnútra.
Novelu potrebuje Slovensko prijať ešte predtým, ako Európska únia bude prijímať rozhodnutie, ktorým potvrdí dostatočnú úroveň ochrany osobných údajov a tým umožní začatie nahrávania údajov do Schengenského informačného systému. Rozhodnutie sa predpokladá v prvej polovici tohto roka. Preto vláda zároveň schválila návrh na prerokovanie tejto novely v skrátenom legislatívnom konaní.
Odstránili nerovné postavenie niektorých hasičov
Odstránenie nerovného postavenia niektorých hasičov, súvisiace s valorizáciou vyrovnávacieho príspevku, je cieľom novely Zákona o hasičskom a záchrannom zbore, ktorú dnes vláda schválila.
Pozmeňujúci návrh, ktorý parlament prijal v roku 2005, vytvoril dve skupiny poberateľov vyrovnávacieho príspevku, a to tých, ktorým bol príspevok priznaný pred 1. januárom 2006 a tých, ktorým bol priznaný po tomto termíne. Ak by zostala v platnosti doterajšia právna úprava, tak v oboch prípadoch bude poberateľom príspevok poskytnutý v plnej výške, čo predstavuje 100 percent priemerného služobného príjmu hasiča, avšak s tým, že prvej skupine sa nebude valorizovať a druhej bude.
Ministerstvo vnútra preto vypracovalo návrh zákona, ktorý obmedzenie zvyšovania tohto príspevku zruší. Celkový finančný dopad na štátny rozpočet v rokoch 2007 až 2009 vrátane doplatku za minulý rok sa odhaduje na približne 16 121 000 korún.
Vyrovnávací príspevok je podľa zákona priznaný príslušníkovi HaZZ, ktorý odpracoval v zbore najmenej 20 rokov a jeho služobný pomer sa skončil preto, že podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia. Príspevok bude dostávať až kým nedosiahne vek, v ktorom už má nárok na starobný dôchodok.
Odvolávať prednostu miesteho úradu v Bratislave by mal starosta
Vláda dnes súhlasila s poslaneckým návrhom novely zákona o hlavnom meste SR Bratislave, ktorý upravuje otázku zastupovania starostu mestskej časti, ako aj vymenovávanie a odvolávanie prednostu miestneho úradu.
"Zastupovanie starostu jeho zástupcom v praxi neraz spôsobovalo aplikačné problémy najmä čo do rozsahu jeho oprávnení. Navrhovaná úprava by mala tieto problémy odstrániť," uvádza sa v predloženom materiáli. Zástupca, ktorého na návrh starostu zvolí miestne zastupiteľstvo z radov svojich poslancov, bude za jeho neprítomnosti vykonávať istú časť právomocí, ktoré taktiež určí samospráva.
Vláda schválila novelu s pripomienkami Legislatívnej rady vlády (LRV). Pripomienky sa týkali iba opráv technických nedostatkov v texte návrhu.
Navrhovaná úprava znamená zmenu aj v tom, že prednostu bude vymenúvať a odvolávať starosta a nie miestne zastupiteľstvo, ako tomu bolo iba v samospráve na území Bratislavy.
Novelu zákona navrhli poslanci Národnej rady SR Renáta Zmajkovičová (Smer-SD), Katarína Tóthová (ĽS-HZDS) a Rafael Rafaj (SNS), Národná rada ho v marci posunula do druhého čítania. Podľa predkladateľov by mala novela nielen zosúladiť zákon o Bratislave so zákonom o obecnom zriadení, ale mala by odstrániť aj nejasnosti pri výklade legislatívy upravujúcej právomoci zástupcu starostu.
Slovensko prispeje 17 miliónmi Sk na nové sídlo NATO
Na výstavbu nového bruselského sídla NATO dnes vláda schválila ako slovenský príspevok 17,2 milióna Sk. Ide o úhradu podielu na výstavbu za roky 2004 až 2007, ktoré dosiaľ Slovensko nezaplatilo, keďže naň Ministerstvo zahraničných vecí SR nemalo v rozpočte vyčlenené peniaze. Prostriedky na tento účel pôjdu z finančnej rezervy vlády.
Podiel SR do rozpočtu pre spoločné priestory sídla predstavuje 0,63%. Podľa súčasných odhadov by tak celkové náklady SR mali do roku 2012 dosiahnuť približne 8 miliónov eur (266 miliónov Sk), pričom táto suma nezahŕňa výdavky na výstavbu vlastných priestorov slovenského veľvyslanectva pri NATO.
Ukončenie celej výstavby sa predbežne plánuje na koniec roku 2012. Na realizačnú fázu bude vyhlásený medzinárodný tender, do ktorého sa budú môcť zapojiť firmy zo všetkých členských krajín NATO.
aktualizované 17:49
Autor: mv, zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
