BANSKÁ BYSTRICA 18. apríla (SITA) - Stredoslovenské múzeum dnes vo svojom sídle v Thurzovom dome v Banskej Bystrici slávnostne sprístupnilo zreštaurovanú Zelenú miestnosť, ktorej steny a stropnú klenbu zdobia vzácne fresky z konca 15. storočia. Na záchranu miestnosti vyčlenil zriaďovateľ múzea Banskobystrický samosprávny kraj milión korún, ďalších 800-tisíc múzeum získalo ako grant cez program Obnovme si svoj dom od Slovenského plynárenského priemyslu. Maľby dva roky obnovoval päťčlenný tím reštaurátorov pod vedením akademického maliara Jozefa Doricu. „Miestnosť predtým pôsobila ako špinavá tmavá plesnivá kobka. V tomto štádiu, ako sme ju urobili, sa približuje pôvodnému originálu,“ povedal Dorica. Najväčším problémom pri reštaurovaní boli podľa neho tmavohnedé fľaky po celej klenbe. „Riešili sme to desulfatizačným čistením, čo síce vo svete nie je novinka, ale na Slovensku bola použitá prvýkrát,“ povedal Dorica. Prekvapením bol aj kubický centimeter ortute, ktorý v stene našli pri odstraňovaní novších omietok.
Maliarska výzdoba Zelenej miestnosti patrí k najvýznamnejším pamiatkam neskorogotického umenia z konca 15. storočia, je to jeden z najosobitejších autentických celkov nástennej maľby secco-fresco na Slovensku a patrí medzi hodnoty kultúrneho dedičstva v celoeurópskom význame. Výmaľba pokrýva celú plochu stien miestnosti pôvodne slúžiacej na reprezentatívne účely zámožným mešťanom. Steny zdobia pásy s prevažne náboženskými výjavmi, klenba je pokrytá akantovým ornamentom. Prevládajúca zelená farebnosť dala názov celej sieni. Podľa Doricu je Zelená miestnosť v Thurzovom dome najzachovalejšou zelenou miestnosťou na Slovensku. V čase renesancie boli zelené miestnosti pre bohatých mešťanov prejavom prestíže. „Podľa kunsthistorikov mala zelená farba miestnosti znamenať návrat k prírode,“ povedal Dorica.
Ako uviedol zástupca riaditeľky Stredoslovenského múzea Marián Bovan, vzácne nástenné maľby Zelenej miestnosti objavili pod omietkami z neskorších období v 50. rokoch minulého storočia, kedy sa pripravovala asanácia celého Thurzovho domu. Práve tento objav bol jedným z rozhodujúcich dôvodov na zastavenie asanácie, hoci už bolo vystavené povolenie na demolačné práce. „Nanešťastie jeden z predposledných majiteľov použil túto sieň aj ako udiareň, čiže to, čo sa zachovalo, je malý zázrak,“ uviedol Bovan. Reštaurovanie v 50. rokoch vychádzalo z vtedajšej metodiky a technologických možnosti a popri odstránení viacerých mladších stavebných úprav sa zameriavalo na rekonštrukčné doplnenie chýbajúcich častí maliarskych výjavov. Terajšie reštaurovanie malo za hlavný cieľ znovuobjaviť pôvodný charakter a krásu neskorogotickej maľby v zachovanom rozsahu, bez hypotetických rekonštrukcií. Predchádzal mu preto umeleckohistorický výskum.
Agentúra SITA k správe vydá aj zvukové správy.
