Bratislava 20. apríla (ČTK) - Najviac chránené územie Vysokých Tatier sa v budúcnosti pravdepodobne zmenší. Pred novinármi to naznačil minister životného prostredia Jaroslav Izák. Proti obmedzeniu ochrany tatranskej prírody opakovane protestovala časť mimovládnych organizácií. Naopak, zmeny by privítali súkromní vlastníci lesov. Tí nemôžu v chránených lesoch ťažiť drevo, ale štát ich za to podľa nich neodškodňuje.
Územie s najprísnejším režimom ochrany sa podľa Izáka pravdepodobne zmenší pod 50 percent plochy Tatranského národného parku (TANAP). V súčasnosti dosahuje plocha s piatym - najvyšším stupňom ochrany 51 percent plochy TANAP-u.
Slovensko by malo začleniť do území s najvyššími kritériami ochrany len toľko plôch, koľko dokáže udržať, povedal Izák. Súkromní majitelia totiž žiadajú za obmedzenia lesného hospodárenia stovky miliónov korún odškodného. Definitívne rozdelenie na jednotlivé zóny TANAP-u však bude podľa Izáka známe v druhej polovici roka.
Výhrady voči doterajším návrhom nemal ani minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Jeho ministerstvo zastrešuje aj lesné hospodárenie a na novej rozdelení chránených území Tatier sa jeho zástupcovia mali dohodnúť s ministerstvom životného prostredia.
Proti obmedzeniu ochrany boli mimovládni aktivisti na čele so združením Vlk. Tí v minulosti vyhlásili, že po obmedzení ochrany tatranských lesov sa otvoria ďalšie možnosti pre budovanie hotelov, či turistických atrakcií, čo následne ohrozí tatranskú prírodu.
V súčasnosti sa časť ochranárov snaží zabrániť ťažbe dreva v Tichej a Kôprovej doline, ktoré sú v pásme s najvyšším stupňom ochrany. Doliny, rovnako ako ďalšie územie TANAP-u, zasiahla v roku 2004 veterná kalamita, popadané drevo z nich však lesníci nemohli vyťažiť. Lesníci napokon na ťažbu získali povolenie, pretože v dolinách sa premnožil podkôrny hmyz. Ochranári namietali, že príroda sa s premnožením, napríklad lykožrútov, dokáže vysporiadať aj bez zásahu ľudí.
