Vyplýva to z koncepcie kariérového systému z dielne rezortu školstva, ktorú v stredu schválila vláda. Mzdy učiteľov by mali v roku 2013 dosiahnuť 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Podľa schválenej koncepcie od roku 2009 by malo takmer 90-tisíc učiteľov dostávať viac peňazí za viac vedomostí. Nový systém odmeňovania si ročne vyžiada zo štátnej kasy tri miliardy korún navyše. Tento rok si pedagógovia finančne prilepšia o 1 000 až 1 200 korún od 1. júla, keď sa im zvýšia platy na úroveň priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve.
Keďže vláda súhlasila s koncepciou, ministerstvo školstva vypracuje zákon, ktorým sa zavedie kariérový systém. Ak zákon prejde v parlamente, zavedenie kariérového systému by malo zabrániť subjektívnemu ohodnocovaniu učiteľov. Rozlišovalo by sa medzi vertikálnou a horizontálnou úrovňou vzdelávania. V rámci vertikálnej úrovne by sa zaviedli štyri kariérové stupne - začínajúci učiteľ, učiteľ, učiteľ s prvou atestačnou skúškou a učiteľ s druhou atestačnou skúškou. Po novom by učitelia dostávali platy na základe dosiahnutého stupňa. V rámci horizontálnej úrovne by sa mali poskytovať kariérové príplatky. Nový spôsob odmeňovania by mal začať platiť od 1. januára 2009.
Riaditelia gymnázií: Treba zredukovať učivo a vytvoriť nové učebné osnovy
Riaditelia štátnych gymnázií navrhujú zredukovať obsah učiva, vytvoriť nové učebné osnovy a nadväzne na ne vytvoriť rozdielne štandardy pre maturujúcich a nematurujúcich študentov z jednotlivých predmetov. Vyplýva to z nedávneho rokovania Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií (ARŠG). Zároveň chcú pri ich tvorbe aktívnej spolupracovať.
Podľa asociácie treba dať vyučovaniu nový obsah. Len tak bude možné zaviesť nové výučbové metódy a vniesť do vyučovania tvorivosť, na ktorú takmer neostáva v súčasnosti čas. Zásahy do učiva a učebných osnov môžu priniesť aj zmeny učebných plánov a to nielen základných a stredných škôl. Potrebná bude súčinnosť s vysokými školami, ktoré zrejme budú musieť zmeniť svoje požiadavky v rámci prijímacích skúšok.
"Navrhujeme rozlíšiť štandardy a cieľové požiadavky pre žiakov, ktorí budú maturovať a pre tých, ktorí nebudú maturovať z daného predmetu," hovorí členka prezídia Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií (ARŠG) a riaditeľka Gymnázia na Golianovej ulici v Nitre Marta Rácová.
Okrem toho ARŠG požaduje, aby sa ich zástupcovia mohli aktívne podieľať na príprave legislatívy, ktorá bude upravovať nedávno vládou prijatú Koncepciu profesijného rozvoja učiteľov v kariérovom systéme. "Nechceme byť len pripomienkujúcimi novej legislatívy. Zväz školských asociácií podpísal v minulosti s ministerstvom školstva zmluvu o vzájomnej spolupráci a na jej základe žiadame aktívnu účasť," dodáva Rácová.
Riaditelia gymnázií sa ďalej zhodli v tom, že finančné nároky, ktoré kariérový systém určí, sa majú stať nárokovými výdavkami školy.
Zo 117 členov ARŠG bolo na zasadnutí v Dudinciach 87 riaditeľov, zástupcovia Štátneho pedagogického ústavu a minister školstva Ján Mikolaj. Na rokovaní sa aktívne zúčastnili aj prednostovia krajských školských úradov a predsedovia samosprávnych krajov.
Autor: mv
Beata
Balogová
