Fico a Tadič budú hovoriť o rozvoji politických a hospodárskych vzťahov

Bratislava 23. apríla (TASR) - O rozvoji politických a hospodárskych vzťahov budú hovoriť predseda vlády SR Robert Fico a prezident Srbskej republiky ...

Bratislava 23. apríla (TASR) - O rozvoji politických a hospodárskych vzťahov budú hovoriť predseda vlády SR Robert Fico a prezident Srbskej republiky Boris Tadič, ktorý pricestuje v utorok 24. apríla na dvojdňovú návštevu Slovenska.

Témou rozhovoru bude i posilnenie obchodnej a investičnej spolupráce oboch krajín, procesy súvisiace s európskou integráciou v regióne západného Balkánu.

Chronológia vzťahov medzi SR a Srbskou republikou

14. júna 2006 - Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič si počas návštevy juhosrbského regiónu Kosovo uctil pamiatku obetí leteckej katastrofy lietadla AN-24, pri ktorej 19. januára 2006 prišlo o život 42 slovenských vojakov. Gašparovič sa po príchode na vojenské letisko v Prištine stretol s veliteľom 17-tisícovej mierovej jednotky KFOR, generálporučíkom Giuseppem Valottom. Slovenský prezident na základni Šajkovac asi 40 kilometrov severne od Prištiny odovzdal našim vojakom medaily NATO, ktoré im udelil generálny tajomník Jaap de Hoop Scheffer za službu v balkánskej operácii počas januára až júla 2006.

21. júna 2006 - Občania Srbska a Čiernej Hory nebudú platiť poplatky za slovenské krátkodobé a tranzitné víza až do vstupu SR do Schengenského priestoru, ktorý je naplánovaný na druhú polovicu roka 2007. O predĺžení termínu na vydávanie bezplatných víz pre občanov oboch štátov aj po 30. júni 2006 rozhodla vláda SR.

21. - 23. augusta 2006 - Slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš začal v Belehrade trojdňovú návštevu, ktorá ho postupne zaviedla do Srbska, Čiernej Hory a Kosova. Počas návštevy šéf slovenskej diplomacie potvrdil, že pre novú slovenskú vládu sú prioritou vzťahy s krajinami západného Balkánu, predovšetkým Srbskom. Na stretnutí so šéfom srbskej diplomacie Vukom Draškovičom a ďalšími predstaviteľmi v Belehrade Kubiš zdôraznil, že Slovensku mimoriadne záleží na tom, aby sa celý región západného Balkánu rozvíjal v podmienkach bezpečnosti a stability. Rozhovory sa týkali aj situácie v juhosrbskej provincii Kosovo. Druhý deň Ján Kubiš rokoval v Podgorici s čiernohorskými predstaviteľmi o bilaterálnych vzťahoch a podpísal dohodu o spolupráci ministerstiev zahraničných vecí oboch krajín. Posledný deň návštevy Kubiš rokoval v Prištine s kosovskými predstaviteľmi a aj so zástupcami slovenskej jednotky medzinárodných mierových síl v Kosove (KFOR).

2. októbra 2006 - Posilnenie spolupráce Slovenska a Srbska predovšetkým v ekonomickej oblasti bolo predmetom rokovaní, ktoré v rámci oficiálnej návštevy v Bratislave absolvoval srbský premiér Vojislav Koštunica. S premiérom Robertom Ficom hovorili aj o slovenskej krajanskej komunite vo Vojvodine a procese upevňovania bezpečnosti, stability a demokracie na Balkáne. Koštunicu prijal aj prezident Ivan Gašparovič, predseda Národnej rady SR Pavol Paška a minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Predmetom rokovaní bola aj otázka riešenia budúceho štatútu Kosova, v ktorej Slovensko ako volený člen Bezpečnostnej rady OSN mohlo zohrať dôležitú úlohu.

2. októbra 2006 - Slovenské podniky by sa mohli zúčastniť na obnove vojnou zničenej srbskej infraštruktúry. Vyplynulo to z rokovania ministra kapitálových investícií Srbska Velimíra Ilica a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ľubomíra Vážneho v Bratislave.

15. januára 2007 - O problematike prístupového procesu Srbska do Európskej únie, bilaterálnych vzťahoch, ako aj regióne západného Balkánu rokoval so srbskými predstaviteľmi v Belehrade minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš. Na programe pracovnej návštevy Srbskej republiky krátko pred parlamentnými voľbami v krajine bolo stretnutie s prezidentom Borisom Tadičom, predsedom vlády Vojislavom Koštunicom, ako aj rezortným kolegom Vukom Draškovičom.

12. marca 2007 - Slovensko nemôže podporiť nijakú mieru nezávislosti Kosova bez súhlasu Srbska. Minister obrany SR František Kašický to v Bratislave uviedol po rokovaní so svojím srbským rezortným partnerom Zoranom Stankovičom. Srbský minister obrany potvrdil, že Belehrad odmieta plán pre Kosovo od osobitného vyslanca OSN Marttiho Ahtisaariho, ktorý ponúka provincii štátnosť pod medzinárodným dozorom. Konštatoval, že princíp nenarušiteľnosti hraníc sa nesmie porušovať.

12. marca 2007 - O budúcom štatúte Kosova a vnútropolitických procesoch v Srbsku so srbskými predstaviteľmi diskutoval slovenský minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Kubiš si na rokovaniach v Belehrade vypočul stanoviská srbských partnerov v otázke Kosova po víkendových rozhovoroch vo Viedni a vymenil si s nimi názory na to, ako v tejto záležitosti pokračovať ďalej. V tejto súvislosti informoval srbských predstaviteľov o diskusiách, ktoré prebiehajú na Slovensku aj na pôde EÚ. Šéf slovenskej diplomacie absolvoval stretnutia s premiérom Vojislavom Koštunicom a prezidentom Borisom Tadičom. Slovenský minister taktiež položil kyticu kvetov na cintoríne, kde je pochovaný expremiér Zoran Djindjič, pri príležitosti štvrtého výročia atentátu na tohto významného proeurópskeho politika.

13. marca 2007 - Vnútropolitický vývoj v Srbsku po januárových voľbách, spolupráca medzi rezortmi obrany i pôsobenie 60-tisícovej slovenskej národnostnej menšiny v severosrbskej oblasti Vojvodina boli témy stretnutia vicepremiéra Dušana Čaploviča s ministrom obrany Srbskej republiky Zoranom Stankovičom v Bratislave. Minister tiež pripomenul, že srbské štátne vedenie odmietlo Ahtisaariho plán o štatúte Kosova.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska vytvára 29.10.1918 Bosna a Hercegovina, Dalmácia, Chorvátsko, južná časť Štajerska, Korutánsko, Kraňsko a Slovinsko nový útvar pod názvom Štát Srbov, Chorvátov a Slovincov. Keď sa dňa 1.12.1918 pripojila k novému štátu Čierna Hora a Srbsko, vzniklo kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. Od 30.10.1929 používal štát názov Juhoslávia. Po zrušení monarchie v roku 1945 vzniká Federatívna ľudová republika Juhoslávia, od apríla 1963 známa pod názvom Socialistická federatívna republika Juhoslávia (SFRJ). Po rozpade SRFJ sprevádzanom vojenskými konfliktami v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia sa k nástupníctvu SRFJ prihlásili Srbsko a Čierna Hora. Juhoslávia oficiálne zanikla prijatím Ústavnej charty Srbska a Čiernej Hory. Po uskutočnení referenda o samostatnosti Čiernej Hory 21.5.2006 a následnom vyhlásení čiernohorskej samostatnosti 3.6.2006 srbský parlament dňa 5. júna 2006 vyhlásil samostatnú Srbskú republiku, ktorá je pokračovateľom právnej subjektivity po bývalom zväzku Srbsko-Čierna Hora (SČH).

Profil prezidenta Srbskej republiky Borisa Tadiča

Boris Tadič sa narodil 15. januára 1958 v Sarajeve, v rodine univerzitného profesora, známeho srbského protikomunistického disidenta a filozofa Ljubomira Tadiča. Vzdelanie získal v Belehrade, kde na Filozofickej fakulte vyštudoval psychológiu.

Pred politickou kariérou pracoval ako novinár, psychológ a vedec. Do politiky vstúpil v roku 1990, keď sa stal členom Demokratickej strany (DS) vedenej Zoranom Djindjičom.

Po páde Miloševičovho režimu na jeseň 2000 pôsobil Boris Tadič ako juhoslovanský minister telekomunikácií a neskôr ako minister obrany Srbska a Čiernej Hory (SČH), voľnej únie, na ktorú sa Juhoslávia transformovala vo februári 2003. Ako minister obrany presadil dôležité a odvážne reformy.

Jeho postup straníckym rebríčkom bol spočiatku nenápadný. Po atentáte na Zorana Djindjiča v marci 2003 sa Tadič úspešne prezentoval ako jediná alternatíva pre pokrok vo voľbe medzi Európou a návratom do izolácie a nacionalizmu z éry Slobodana Miloševiča. V strane sa dostal do čela za predsedu Demokratickej strany (DS) vo februári 2004 po vnútrostraníckom boji so Zoranom Živkovičom. V apríli toho istého roku oznámil svoju kandidatúru na funkciu srbského prezidenta.

Prozápadný reformátor Boris Tadič, kandidát DS vyhral v júni 2004 prezidentské voľby, keď zvíťazil nad svojím protivníkom, kandidátom ultranacionalistickej radikálnej strany (SRS) Tomislavom Nikoličom. Je prvým zvoleným prezidentom po Milanovi Milutinovičovi, ktorý vyhral voľby v roku 1997 a mandát mu vypršal v roku 2002. Žiadne voľby prezidenta odvtedy neskončili jeho zvolením. Boris Tadič sa ujal úradu prezidenta 11. júla 2004. Za hlavnú úlohu svojho päťročného mandátu označil priblíženie sa k EÚ a v tejto súvislosti zdôraznil potrebu spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Je považovaný za človeka, ktorý bude krajinu viesť smerom k EÚ a bude nositeľom dedičstva zavraždeného premiéra Zorana Djindjiča. Pri nástupe do svojej funkcie uviedol, že ako prezident chce urobiť všetko pre to, aby Srbsku zaistil európsku budúcnosť.

Srbský prezident Boris Tadič je podľa svojich slov prístupný ku kompromisu, od začiatku je však proti nezávislosti Kosova pod medzinárodným dozorom, ktorú navrhuje osobitný vyslanec OSN Martti Ahtisaari.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 714
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 546
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 911
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 153
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 776
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 198
  7. Jarné prázdniny pri mori? 3 961
  8. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 925
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 3 767
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 416

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

BBC ukázalo ruských chuligánov. Jediným pravidlom je nezabiť

Nie pre každého budú MS len o futbale.

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

KOMENTÁRE

Sulík sa vyfarbil, ruské noviny ho vytočili

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

Neprehliadnite tiež

Hrnko si vie predstaviť sprísnenie podmienok na odvolávanie premiéra

Poslanec z SNS hovoril o analógii z Weimarskou republikou.

Švédi chytili muža, ktorý na Slovensku kupoval zbrane pre gangy

V rokoch 2009 až 2014 sa zo Slovenska dostalo von až 10-tisíc zbraní, tvrdí Europol.

Mihál má neospravedlnenú absenciu z rokovania, nepredložil vysvetľujúci doklad

Predseda parlamentu uložil neospravedlnenú absenciu poslancom ĽSNS.

Ruské noviny píšu, že SaS je za odchod z Únie. Strana sa ohradila

Noviny sa odvolávajú na petíciu Kotlebovej strany.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop