Do Tichej a Kôprovej doliny vo Vysokých Tatrách chodia protestovať proti likvidácii napadnutých stromov podkôrnym hmyzom jednotlivci, ktorí nemajú elementárne informácie o tom, čo sa tam deje, povedal dnes minister pôdohospodárstva SR Miroslav Jureňa. „To sú zaplatení komparzisti,“ vyhlásil minister. Ako informoval novinárov, v Kôprovej a Tichej doline sa zastavil dnes ráno na ceste do Prešova, kde sa stretol s primátormi a starostami Prešovského, Košického a Žilinského kraja.
Spolu s riaditeľom Štátnych lesov TANAP Petrom Liškom bol dnes svedkom incidentu, pri ktorom tzv. aktivista bránil vodičovi špeciálneho stroja, aby mohol začať prácu. „Došlo k viacerým porušeniam zákona. Hovoril som priamo s identifikovaným občanom, ktorý sa volá Marek Poláček a pochádza z Pezinka. Na moju základnú otázku, aké biotopy chráni, nevedel absolútne odpovedať,“ vyhlásil Jureňa. Pri ďalších otázkach mladík vytiahol malý papier a čítal z neho pokyny, uviedol minister. „Toto sú takzvaní ochranári. Dostali spoločné noty a z nich hrajú,“ komentoval Jureňa.
Práce v Tichej a Kôprovej podľa harmonogramu
Neskôr sa v doline objavili ešte ďalší traja jednotlivci, ktorí sa rovnako snažili zabrániť ťažbe dreva. Polícia ich zadržala a po predvedení na vypočutie sa nehlásili k žiadnej organizovanej skupine, vystupovali sami za seba. Jureňa v tejto súvislosti vyhlásil, že práce v Tichej a Kôprovej doline sa budú robiť aj naďalej podľa harmonogramu. Ak dôjde k snahám zastaviť práce, škody sa budú vymáhať od konkrétnych osôb. Jeden pracovný deň harvestora, ktorý ťaží drevo, stojí 80 tis. Sk.
Jureňa vyhlásil, že neexistujú žiadne spory medzi ministrami životného prostredia a pôdohospodárstva. Zonácia Tatier je spracovaná a chcú ju zaviesť po legislatívnych zmenách, ktoré sa týkajú zákona o lesnom hospodárstve a zákona o ochrane prírody. Malo by sa tak stať na jeseň tohto roka.
V oblasti Tichej a Kôprovej doliny našli hniezdo orla skalného
V oblasti Tichej a Kôprovej doliny, kde Štátne Lesy TANAP spracúvajú kalamitné drevo, objavili hniezdo orla skalného. Stalo sa tak vďaka asistencii pracovníkov Štátnej ochrany prírody SR pri spracovaní kalamity, ktorí kontrolujú pred vstupom mechanizmov priestor.
Kompetentné organizácie urýchlene spracovali návrh na vytýčenie ochranného pásma v okruhu 300 m od hniezdiska. Orol hniezdi mimo kalamitiska približne 200 m smerom do doliny Krížna, ochranné pásmo zasahuje asi 100 až 150 m do kalamitiska, kde sa nebude pracovať. Hniezdo bude chránené dovtedy, kým mláďa orla bezpečne nevyletí z hniezda.
Časť zamestnancov Správy TANAP vyzvala riaditeľa na odstúpenie
Odborní pracovníci Správy Tatranského národného parku (TANAP) vyzvali riaditeľa na odstúpenie. Dôvodom výzvy je nečinnosť v otázke ťažby dreva v Tichej a Kôprovej doline. „Máme vážne obavy, že táto ťažba je len začiatok lavíny, ktorú spustil Váš príchod do našej organizácie. Podarilo sa Vám v rekordne krátkom čase 30 dní zničiť dlhoročné úsilie odborných pracovníkov, ktorí sa snažili o vytvorenie koncepcie národného parku v súlade s medzinárodnými kritériami a odporúčaniami svetovej autority v ochrane prírody,“ uvádza sa vo vyhlásení pracovníkov Správy TANAP.
Ďalším dôvodom výzvy na odstúpenie sú návrhy stredísk cestovného ruchu a nových zjazdových tratí, ktoré sa majú realizovať v srdci najstaršieho národného parku a v tatranských prírodných rezerváciách s najvyšším stupňom ochrany. „Na základe Vášho postoja k Tichej a Kôprovej doline ste naplnili naše obavy, že si ťažbárska a developerská loby vo Vás konečne nájde oporu pre svoje plány na úkor nášho prírodného dedičstva, ktoré sa od čias komunizmu nikto neodvážil ani vysloviť,“ uvádzajú zamestnanci Správy TANAP.
Podľa riaditeľa Správy TANAP Pavla Majka je pod výzvou podpísaných sedem z 35 zamestnancov správy, z toho jedna je na materskej dovolenke a ďalší podpísaný je už piaty týždeň na dovolenke. Celú výzvu chápe Majko ako vyrovnávanie si účtov časti zamestnancov. Dvaja z podpísaných dostali v predchádzajúcich dňoch písomné napomenutie za porušenie pracovnej disciplíny, ďalší má ústne napomenutie. „Za bývalého vedenia boli zvyknutí na anarchiu. Robili si, čo chceli. Chodili na služobné cesty bez súhlasu nadriadeného a nerešpektujú príkazy nadriadeného,“ uviedol pre SITA Majko. Podľa neho si signatári výzvy vyrovnávajú osobné nezrovnalosti a nespokojnosť s tým, že robí v organizácii poriadok a systém.
Spracovanie kalamity v Tichej a Kôprovej doline v štvrtom stupni ochrany nie je podľa riaditeľa v rozpore so zákonom. V 4. stupni ochrany je v Tichej a Kôprovej doline približne 80 ha lesa, v piatom približne 9 000 ha. "Ministri sa dohodli, že v 4. stupni ochrany sa bude spracovávať kalamita." Riaditeľ neplánuje na základe výzvy na odstúpenie postihovať zamestnancov. „Vyjadrili svoj názor. Budem rád, keď sa budú venovať pracovným úlohám, kde majú značné rezervy,“ povedal P. Majko.
Lesníci sa chcú zviditeľniť, budú viac oslovovať verejnosť
Slovenskí lesníci majú pocit, že ľudia málo vnímajú ich prácu a preto sa chcú zviditeľniť. Pomôcť by im mala nová stratégia komunikácie v lesnom hospodárstve, o ktorej dnes diskutovali zástupcovia lesných podnikov a odborníci na konferencii vo Zvolene. Prezentácia práce lesníkov by mala pomôcť napríklad vysvetľovať ich kroky pri ťažbe kalamitného dreva vo Vysokých Tatrách, povedal novinárom riaditeľ Národného lesníckeho centra Július Novotný.
"Máme dva základné problémy. Sme príliš tichí a príliš skromní, radšej chodíme po lese, ako by sme komunikovali s verejnosťou," povedal Novotný. Ľudia podľa neho radi využívajú les, ale pre nedostatok informácií nevidia prácu lesníkov, ktorí sa o neho starajú.
Stratégia komunikácie predpokladá zlepšenie spolupráce s médiami, multimediálne prezentácie na internete, bilbordové kampane, ale napríklad aj vytváranie náučných chodníkov alebo prácu s deťmi.
Podľa predsedu parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo Jána Slabého (SNS) je potrebné ozrejmiť napríklad to, že premnožený podkôrny hmyz z kalamitného dreva v tatranskej Tichej a Kôprovej doline môže ohroziť napríklad aj pôvodné dreviny vo vyšších polohách Tatier. To, o čo sa ochranári momentálne s lesníkmi sporia, nie sú pôvodné biotopy, smrekové porasty boli vo Vysokých Tatrách až dodatočne vysadené, zakončil Slabý.
Ochranári v Tatrách tvrdia, že lesníci nemajú na ťažbu povolenie a upozorňujú, že obe doliny sa nachádzajú v pásme s najvyšším stupňom ochrany. Argumentujú aj tým, že príroda sa s premnožením lykožrútov vraj dokáže vysporiadať aj sama.
aktualizované 17:19
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
