KOŠICE 24. apríla (SITA) – Karpatský euroregión (KER), ktorého členmi sú Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Ukrajina a Slovensko, pripravuje novú stratégiu, ktorá umožní efektívne využívať európsky fondy pre rozvoj členských regiónov a cezhraničnej spolupráce a hľadá možnosti spolupráce s Ukrajinou po začlenení ostatných krajín do schengenského priestoru. Ako informoval Tibor Ičo z košického magistrátu, rozhodli o tom zástupcovia regiónov združených v Rade KER na svojom zasadaní v Košiciach.
Zástupcovia konštatovali, že v novej geopolitickej situácii, kedy sa stalo členskou krajinou EÚ aj Rumunsko, bude nevyhnutné vyjasniť si pozície najmä vo vzťahu k najväčšiemu zakladajúcemu členovi KER – Ukrajine, ktorá sa po vytvorení schengenskej hranice ocitne v novom postavení.
Ako vo svojom vystúpení zdôraznil člen Rady a predseda pracovnej komisie KER pre regionálny rozvoj István Suli-Zakar, nové geopolitické súvislosti, najmä vo väzbe k ukrajinskému pohraničiu, posúvajú KER do novej vážnej strategickej pozície na východných hraniciach EÚ. Pre obdobie rokov 2007 až 2013 definoval dve základné úlohy - pripraviť sa na zmenu grantovej politiky a na zvýšenie schopnosti euroregiónu prijímať podporu EÚ. „Karpatský euroregión zasahujú dve významné programy pomoci zo strany Bruselu – program stredoeurópskej spolupráce a program spolupráce juhovýchodnej Európy,“ zdôraznil Suli-Zakar. Ťažiskom týchto programov je vytváranie podmienok pre rozvoj infraštruktúry, predovšetkým dopravných sieti v prihraničných regiónoch, no najmä udržiavanie kvalitnej a intenzívnej komunikácie. Ako najefektívnejší nástroj rozvoja vzťahov sa stále viac presadzuje cestovný ruch, pre ktorý má KER všetky predpoklady.
K novej stratégii susedskej cezhraničnej spolupráce sa vyjadril aj maďarský zástupca direktoriátu programu Interreg András Baranyi, ktorý ju rozdelil na tri základné piliere: prihraničnú, medzinárodnú a interregionálnu. Tie by mali postupne nahradiť projekty zastrešované programom Interreg.
Špeciálnym programom európskeho susedstva a partnerstva, v ktorom sa v rámci KER počíta aj s aktivitou SR, bude spolupráca s Ukrajinou. Aj tu sa bude klásť dôraz na projekty rozvíjajúce turistiku a cestovný ruch, peniaze zo zdrojov EÚ však budú plynúť aj na rozvoj infraštruktúry a kultúrneho dedičstva.
Účasť slovenských regiónov - Prešovského a Košického samosprávneho kraja - vo svojom vystúpení zhodnotil aj podpredseda slovenského združenia KER, úradujúci predseda Rady KER Jozef Polačko. Pripomenul, že kým na poľsko-slovenskej hranici v Prešovskom kraji sa v rámci euroregiónu realizuje množstvo projektov, v jeho južnej časti, na hranici s Maďarskom, badať istú stagnáciu. Diskusia v záverečnej časti konferencie naznačila, že práve účasť mesta Košice v projektoch KER by mohla byť silným impulzom pre rozvoj cezhraničnej spolupráce v ukrajinsko–maďarsko–rumunsko-slovenskom pohraničí.
