Slovenská vláda stiahla z Iraku aj piatich dôstojníkov, ktorí v krajine pôsobili vo výcvikovej misii NATO. Oznámil to dnes hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela.
V Iraku zostalo k dnešnému dňu plniť úlohy šesť príslušníkov Ozbrojených síl (OS) SR. Po februárovom odchode 99 príslušníkov misie Iracká sloboda zostalo v Iraku 11 vojakov v dvoch irackých misiách.
Z nich sa dnes podľa Gemelu na Slovensko vrátili piati príslušníci výcvikovej misie Severoatlantickej aliancie - NTM-I (NATO Training Mission in Iraq). "Rozhodnutím ministra obrany Františka Kašického bolo pôsobenie príslušníkov (...) ukončené v zmysle programového vyhlásenia vlády," uviedol Gemela.
Premiér už skôr nasadenie slovenských vojakov v Iraku kritizoval a za nesprávny označoval aj americký vojenský zásah proti režimu bývalého prezidenta Saddáma Husajna. Príslušníkov OS SR po ukončení pôsobenia v NTM-I prijme minister v stredu.
Misia NTM-I bola vytvorená na základe požiadavky dočasnej irackej vlády. Jej úlohou je pomôcť vybudovať, vycvičiť a vybaviť nové Iracké ozbrojené sily. NATO cvičí a školí personál strednej a vyššej kategórie Irackých ozbrojených síl priamo v Iraku, v školách a výcvikových zariadeniach NATO.Parlament s ich vyslaním súhlasil ešte v roku 2005 za bývalej vlády Mikuláša Dzurindu.
Národná rada SR súhlasila so zaradením najviac piatich príslušníkov OS SR do Výcvikovej misie NATO v Iraku. Slovenskí vojaci sa do misie NTM-I zapojili 13. februára 2005. Jeden zo slovenských vojakov pôsobil ako poradca pre iracké taktické tréningové veliteľstvo, kde sa podieľal na formovaní systému prípravy mužstva a poddôstojníkov irackej armády. Dvaja naši vojaci pôsobili ako poradcovia a priamo sa podieľali na príprave v kurzoch pre nižších a vyšších dôstojníkov. Išlo hlavne o prácu s výpočtovou technikou a základy štábnej práce podľa noriem NATO. Dvaja príslušníci boli poradcami pre logistiku a systém riadenia a velenia spoločného operačného centra. Išlo o zber informácií a ich spracovanie, informoval ďalej Gemela.
V Iraku sa do dnes vystriedalo v misiách Iracká sloboda a NTM-I spolu 716 slovenských vojakov.
Parlament však o stiahnutí vojakov v prípade ženijného kontingentu, ani pri dôstojníkoch v misii NATO nerozhodoval. Odvolaní slovenskí vojaci tak majú v Iraku stále platný mandát. Šiesti dôstojníci, ktorí ešte zostali na irackom území, pôsobia vo veliteľských štáboch operácie Iracká sloboda.Alkohol v zahraničných misiách bude znamenať okamžitý návrat
Ukončenie pôsobenia v zahraničnej misii bude pre vojakov znamenať pitie alkoholických nápojov či požívanie iných omamných alebo psychotropných látok. Do novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov to dnes navrhli doplniť poslanci branno-bezpečnostného výboru.
V súčasnosti totiž neexistuje zákonný podklad na vydanie zákazu požívať alkoholické nápoje v čase voľna, ako si to vyžaduje situácia v misiách. Pre problém s alkoholom sa museli minulý rok v decembri vrátiť z Iraku dvaja slovenskí vojaci. Ak sa dokáže opakovaná opitosť alebo narkománia, bude možné vojakov z armády prepustiť.
Novela opäť zavádza cestovné a novinkou je príspevok za účasť na vojenskom cvičení. Vojakom budú tiež odoberať biologickú vzorku, aby ich mohli identifikovať. Minister obrany František Kašický si od novely sľubuje stabilizáciu armády. Novelou zákona a vyšším sociálnym štandardom sa chce vyrovnať ponuke civilnej sféry.
TNS: Dve pätiny Slovákov nesúhlasia so zahraničnými misiami
Viac ako 40 percent Slovákov nesúhlasí s účasťou slovenských vojakov na misiách v krajinách ohrozených vojenským konfliktom. Vyplýva to z prieskumu, ktorý dnes zverejnila spoločnosť TNS SK. Zahraničné misie podporovala len štvrtina opýtaných, väčšina respondentov sa však domnievala, že slovenskí vojaci šíria v zahraničí dobré meno krajiny.
Takmer 28 percent Slovákov malo na zahraničné misie neutrálny názor. Veľká časť ľudí, 59,2 percenta opýtaných, tiež pripustila, že vojaci v misiách sú profesionáli a treba počítať s možnými stratami na životoch. O pozitívnom vplyve vojakov na imidž krajiny bolo presvedčených 63,6 percenta účastníkov sondáže.
"Pri analýze respondentov sa ukázalo, že s účasťou na misiách súhlasia prevažne ľudia vysokoškolsky vzdelaní. Na druhej strane so zahraničnými misiami nesúhlasia vo väčšej miere starší ľudia," uviedla spoločnosť v tlačovej správe.
Slovensko má v zahraničí viac ako 500 vojakov, slúžia napríklad v misiách NATO v Afganistane a Kosove, pod velením EÚ v Bosne, pod vlajkou OSN na Cypre a Golanských výšinách, o ktoré sa sporia Sýria a Izrael. Z Iraku naopak väčšinu ženistov vláda Roberta Fica stiahla, hoci niekoľkí dôstojníci v krajine zostali.
Najznámejšia však bola podľa prieskumu pre Slovákov práve iracká misia. "Zaujímavosťou je, že takmer osem percent respondentov uvádzalo vo svojich výpovediach aj vojenskú misiu v Iráne, a to aj napriek tomu, že naši vojaci v tejto krajine nepôsobia," doplnila spoločnosť.
TNS svoj prieskum uskutočnila na vzorke 1022 účastníkov v januári a februári tohto roku.
Názory respondentov na vojenské misie v zahraničí (údaje sú v percentách)
úplne súhlasím 6,5
skôr súhlasím 18,5
ani súhlas ani nesúhlas 27,9
skôr nesúhlasím 24,8
úplne nesúhlasím 16,3
neviem 6,1
Zdroj: TNS SK
Príspevok na bývanie majú dostať všetci profesionálni vojaci
Príspevok na bývanie majú dostať všetci profesionálni vojaci vrátane najnižších hodností. Túto zmenu zavádza novela zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorú dnes schválil výbor Národnej rady (NR SR) pre obranu a bezpečnosť.
"Príspevok na bývanie je dnes jeden z rozhodujúcich prvkov motivácie pre vstup do Ozbrojených síl SR (OS SR)," odôvodnil opatrenie minister obrany František Kašický. Ubytovne v kasárňach, ktoré dnes využívajú vojaci s najnižšími hodnosťami, budú slúžiť ako kancelárske priestory, prezliekarne alebo ubytovacie kapacity pri výnimočných situáciách.
Poslanec SDKÚ-DS Martin Fedor upozornil, že rozšírenie príspevku zvýši náklady o približne pol miliardy korún. Podľa Kašického však rezort s týmito výdavkami počíta.
Sankcie za neplnenie povinnosti
Novela zákona zavádza aj ďalšie nové inštitúty do personálneho manažmentu vrátane možností sankcionovať profesionálnych vojakov, ktorí sa snažia zneužívať systém alebo si neplnia povinnosti. To sa týka napríklad ukončenia služobného pomeru vojaka, ktorý v priebehu šiestich mesiacov opakovane poruší niektorú zo základných povinností, opakovane nesplnil výkonnostné normy, alebo bolo u neho zistené požitie omamných látok.
Exminister obrany Juraj Liška (SDKÚ-DS) kritizoval, že novela umožní nepreplácať vojakom päť hodín nadčasov týždenne, čo je podľa neho nesystémové opatrenie. Vladimír Palko (KDH) navrhol, aby profesionálnemu vojakovi s inou hodnosťou, aká je plánovaná na jeho funkciu, náležal plat zodpovedajúci plánovanej hodnosti. Pozmeňujúce návrhy Lišku a Palka však výbor neschválil.
Naopak, jednohlasnú podporu dostal návrh zákona o príplatkoch k dôchodku politickým väzňom z dielne Rafaela Rafaja a Emila Vestenického (SNS). "Výbor to schválil s pozmeňovákmi," uviedol Rafaj s dodatkom, že s týmito pozmeňujúcimi návrhmi sa stotožnili aj predkladatelia.
Autor: zh
Beata
Balogová
