Poprad 25. apríla (ČTK) - Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP) nechcú zverejniť, aký zisk im prinesie ťažba kalamitného dreva v chránených tatranských dolinách - Tichej a Kôprovej. Aktivisti, ktorí sa prácam snažia zabrániť, tvrdia, že lesy predajom dreva veľa nezarobia. Podnik si však do budúcnosti otvorí cestu pre komerčné využívanie územia, kde to mal doposiaľ zakázané, vyhlásil ochranár Erik Baláž.
"Zadali sme práce firmám a finančné dopady sú predmetom obchodných zmlúv," povedal ČTK v telefonickom rozhovore hovorca Štátnych lesov TANAP-u Marián Šturcel. Lesy opakovane zdôvodnili svoj zásah v najprísnejšie chránených územiach Tatier bojom proti lykožrútovi. Ten sa totiž premnožil v kmeňoch, ktoré popadali pri veternej smršti v roku 2004 a môže napadnúť živé stromy.
"Určite to nie je kvôli ekonomike. Potrebujú to územie zničiť, aby tam nemohla byť A (najprísnejšie chránená) zóna," reagoval Baláž. Vyhlásenia o boji s lykožrútom sú podľa neho nelogické, pretože viac než polovica z asi 55.000 metrov kubických popadaného dreva v Tichej a Kôprovej doline naďalej ostane. Čiže potom, ako prírodu zničia traktory, sa s lykožrútovou kalamitou bude musieť aj tak vysporiadať sama, dodal.
Šturcel pripustil, že väčšinu z popadaného dreva bude pre nízku kvalitu možné predať pravdepodobne len na výrobu papiera. Takzvanú vlákninu nakupuje v súčasnosti napríklad podnik Smrečina Hotafex za 1080 korún za kubický meter. Celková hodnota 25.000 kubíkov, ktoré lesy plánujú vyťažiť, by bola asi 27 miliónov korún. Väčšinu z peňazí však pohltia náklady na ťažbu a odvoz, spomenul Baláž. Z jedného kubického metra môže byť zisk asi 200 korún, odhadol.
Podľa Šturcela navyše spracovateľom a podniku štátnych lesov už na začiatku ťažby vznikla strata približne 700.000 korún. Aktivisti totiž vlastnými telami bránili traktorom, aby v dolinách pracovali. Lesníci opakovane vyhlásili, že budú žiadať od ochranárov odškodné.
Spor medzi zástupcami mimovládnych organizácií a lesníkov o to, či má premnoženie lykožrúta v Tichej a Kôprovej doline zvládnuť príroda bez zásahu človeka alebo s jeho pomocou, sa vyostril v posledných týždňoch. Štátne lesy TANAP-u totiž podľa zástupcov podniku získali potrebné povolenia, aby mohli popadané drevo vyťažiť. Proti aktivistom brzdiacim práce viackrát zasahovali policajti.
Lykožrúta vnímajú lesníci a ochranári rozdielne aj za hranicami
Spory o to, či človek má v národných parkoch pomáhať prírode v boji s lykožrútom, viedli nielen slovenskí lesníci a ochranári, ale napríklad aj ich českí či nemeckí kolegovia. Jedni tvrdili, že lesy sú ľudskou činnosťou zmenené tak, že ich nemožno nechať bez ochrany. Ochranárski aktivisti oponovali, že lykožrút žil v lesoch dávno pred človekom a napriek tomu ich nezničil.
V českom národnom parku Šumava sa lesníci a ochranári sporia o lykožrúta už približne desať rokov. Situácia sa vyhrotila najmä v apríli 1999, keď vtedajší minister životného prostredia Miloš Kužvart povolil ťažbu stromov v najprísnejšie chránenej zóne. V nasledujúcich rokoch to vyvolalo viacero protestných akcií ochranárskych aktivistov. Vyvrcholili odvolaním niekdajšieho riaditeľa národného parku Ivana Žlábka v roku 2003.
Ani potom však nenastala konečná dohoda. Situáciou sa v roku 2005 zaoberal aj český Senát, ktorý by mal mať možné premnoženie lykožrúta v šumavských lesoch na programe aj približne o mesiac. Národný park totiž tento rok zasiahla víchrica, ktorá vyvrátila asi 700.000 kubíkov dreva.
V nemeckom národnom parku Bavorský les sa zas nemecký manželský pár snažil dosiahnuť miernejšie pravidlá ochrany niektorých jeho častí. Pár totiž vlastnil lesy v chránenej oblasti, kde ľudia proti lykožrútovi nezasahovali. Manželia sa obávali, že kalamita lykožrúta, ktorý na prelome tisícročí zničil v národnom parku asi desatinu stromov, sa rozšíri aj na ich území.
Proti premnoženiu lykožrúta nezasiahli v deväťdesiatych rokoch v najprísnejšie chránených územiach Tatier ani Poliaci. Napriek tomu to podľa viacerých ekológov poľským lesom uškodilo menej ako ťažba na slovenskej strane.
Riaditeľ Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene Milan Zúbrik tvrdí, že nie je možné vyhlásiť niektorý z postupov za jednoznačne najlepší. Pri rozhodovaní o možnom zásahu v mimoriadnej situácii treba podľa neho zohľadniť aj rozlohu národného parku. "Je určite rozdiel, či ide o obrovské územie niekde v Kanade a pomerne malé Tatry na Slovensku," spomenul Zúbrik.
Rozhodnúť sa podľa riaditeľa musí spoločnosť. Ak však chce väčšina ľudí prales bez zásahov človeka, je nevyhnutné neskôr prijať aj to, ak väčšina z neho napríklad zhorí pri rozsiahlom požiari. Rovnako dôležité podľa neho je, aby boli dostatočne odškodnení vlastníci lesov, ktorí môžu vlastný majetok využívať len s výraznými obmedzeniami. Univerzálne riešenie neexistuje, všetko je len otázkou dohody, dodal slovenský odborník.
Greenpeace blokoval Tichú dolinu, zasiahla polícia
Aktivisti hnutia Greenpeace dnes ráno niekoľko hodín blokovali ťažbu dreva v tatranských dolinách, o ktoré sa sporia ochranári s lesníkmi. Vo výraznom žltom oblečení sa masívnymi reťazami priviazali o plot mostíka, ktorý vedie do Tichej doliny. Proti aktivistom zasiahla polícia, ktorá 14 ľudí odviedla a vypočula, informovala ČTK krajská policajná hovorkyňa Magdaléna Fečová. Ďalší traja ľudia sa podľa nej na polícii prihlásili dobrovoľne."Náš protest je skôr symbolický, chceme podporiť aktivistov združenia VLK a ďalších dobrovoľníkov, ktorí proti postupu štátnych lesov protestujú," povedal na mieste novinárom šéf slovenskej pobočky Greenpeace Juraj Rizman.
Lesníci argumentujú tým, že popadané drevo v Tichej a Kôprovej doline treba vyťažiť pre hrozbu rozšírenia lykožrúta. Ekológovia však tvrdia, že príroda sa v národnom parku s popadaným drevom aj škodcom vysporiada sama.
Aktivisti začali svoj protest v skorých ranných hodinách, polícia proti nim zakročila krátko po desiatej hodine. Medzi zadržanými ochranármi boli podľa Fečovej aj piati Poliaci a piati Česi. Aktivisti sa zákroku bránili pasívne, polícia nemusela použiť donucovacie prostriedky. "Dopúšťali protiprávneho konania tým, že nerešpektovali zákaz vstupu do priestoru, kde prebieha ťažba kalamitného dreva," zdôvodnila policajný zásah Fečová. Policajti aktivistov po vypočutí prepustili, o výške postihov za priestupky rozhodnú úrady neskôr, dodala.
Štátne lesy TANAPu tak predpoludním obnovili spracovanie popadaného dreva po veternej smršti z roku 2004. Aktivisti sa snažia ich prácu blokovať už vyše týždňa, lesníci si chcú škodu, spôsobenú blokovaním vymáhať od účastníkov protestov. "Škodu doteraz odhadujeme na približne 700.000 korún," povedal ČTK hovorca Štátnych lesov TANAPu Marián Šturcel.
K protestom proti postupu lesníkov by sa mali vo štvrtok pripojiť v Česku, kde by sa pred slovenskou ambasádou v Prahe malo uskutočniť protestné zhromaždenie. Ochranári zároveň avizujú na sobotu 28. apríla protest pri vstupe do dolín, na ktorom by chceli vyhlásiť obe doliny za Územie chránené občanmi.
aktualizované 16:44
