Štátne lesy Tatranského národného parku (TANAP-u) dnes museli dočasne zastaviť kontroverznú ťažbu dreva v chránených územiach Tichej a Kôprovej doliny. Rozhodla o tom Štátna inšpekcia životného prostredia (SIŽP), povedal ČTK hovorca lesov Marián Šturcel. Proti ťažbe protestovali od minulého týždňa aj ochranárski aktivisti, ktorí lesníkom vyčítali, že ničia vzácnu tatranskú prírodu.
"Dočasne sme zastavili spracovávanie dreva," povedal Šturcel. Ešte jeden až dva dni však podľa neho budú z dolín autá vyvážať drevo pripravené na odvoz, ale ďalšie kmene už robotníci nebudú píliť. Či sa v budúcnosti práce obnovia, bude závisieť od definitívneho rozhodnutia inšpekcie, dodal Šturcel.
Inšpekcia podľa predstaviteľov lesov svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že musí najskôr preskúmať podnety ochranárov, ktorí sa ťažbe snažili zabrániť.
S rozhodnutím inšpekcie nesúhlasil minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, v ktorého kompetencii je aj lesné hospodárstvo. "Považujem to za obštrukciu a naťahovanie času," vyhlásil. Inšpekcia totiž podľa neho rozhodla o zastavení ťažby bez toho, aby posúdila stanoviská všetkých odborníkov. Hoci si zástupcovia inšpekcie vyžiadali posudok od Štátnej ochrany prírody, ktorá zastrešuje správy chránených oblastí, nepočkala naň, dodal Jureňa.
Štátne lesy TANAP-u ťažili v najprísnejšie chránených územiach Tatier kalamitné drevo po veternej smršti z roku 2004. Tvrdili, že tak chcú zabrániť rozmnožovaniu nebezpečného hmyzu - lykožrúta. Proti boli ochranári z mimovládnych organizácií. Argumentovali, že príroda sa dokáže s lykožrútom vysporiadať sama.
Ochranári považujú zastavenie ťažby za čiastočný úspech
Predstavitelia Lesoochranárskeho zoskupenia (LZ) Vlk, ktorí sa už niekoľko dní usilujú o zastavenie ťažby v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách, považujú rozhodnutie o jej zastavení za čiastočný úspech.
Budú však požadovať vyšetrenia všetkých svojich podaní, pretože majú podozrenie, že bol porušený zákon a došlo k poškodzovaniu chránených druhov. Pre agentúru SITA to povedal náčelník LZ Vlk Juraj Lukáč. Ako dodal, niektorí zástupcovia zoskupenia zotrvávajú naďalej v Tichej a Kôprovej doline a chcú zabrániť, aby bol dokumentačný materiál - kalamitné drevo odvezené. "Ťažba bola síce prerušená, no drevo odvážajú," vysvetlil Lukáč.
Ekológovia protestovali pred slovenskou ambasádou v Prahe
Desiatky českých ekológov dnes pred Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Prahe protestovali proti ťažbe kalamitného dreva v Tichej a Kôprovej doline vo Vysokých Tatrách. Podľa českých ekológov je ťažba dreva v tejto mimoriadne cennej prírodnej lokalite nielen nezákonná, ale aj v rozpore s poslaním Tatranského národného parku, a opodstatnenie nemá ani z hľadiska ochrany lesa pred kôrovcom.Ekológov prišli podporiť aj herečka a bývalá poslankyňa Táňa Fischerová a bývalý minister životného prostredia, poslanec Libor Ambrozek (KDU-ČSL), ktorý je predsedom Českého zväzu ochrancov prírody a v Poslaneckej snemovni predsedá výboru pre životné prostredie.
Ja som veľmi znepokojený, pretože som pred dvoma rokmi na tom mieste osobne bol. Je to skutočne jedno z najcennejších miest vo Vysokých Tatrách, kde žijú veľké chránené živočíchy. Myslím si, že to pravidlo, ktoré platí nielen v Európe, ale na celom svete, že v najcennejších častiach národných parkov nechávame prebiehať prírodné procesy, musí platiť aj vo Vysokých Tatrách, povedal Ambrozek pre TASR.
Spor o Tichú a Kôprovú dolinu nepovažuje exminister Ambrozek za ekologický, či odborný, ale za formu mocenského boja. Podobný názor zastáva aj herečka Táňa Fischerová.
Zaslepenosť mocou sa stáva stále silnejším motorom našich činov. To, čo dnes predvádzame vo vzťahu k prírode, je vlastne jedným dlhotrvajúcim útokom na vlastný život, mieni Fischerová. Pokojný protest pred slovenským zastupiteľským úradom v Prahe monitorovali policajti v uniformách aj v civile. Demonštrácia vyvrcholila odovzdaním výzvy 15 českých ekologických organizácií, v ktorej žiadajú veľvyslanca Ladislava Balleka, respektíve úrady v SR, o zastavenie nezákonnej ťažby a účinnú ochranu tatranskej prírody.
Signatármi výzvy proti ťažbe dreva v cenných lokalitách Tatier je aj česká pobočka organizácie Greenpeace, Hnutie DUHA, Ústav pre ekopolitiku, Zelený kruh, Český zväz ochrancov prírody a združenie Arnika.
Nespracovanie kalamity bude znamenať katastrofu, tvrdia lesníci
Odsúvanie alebo nespracovanie kalamity môže mať pre celé Vysoké Tatry katastrofálne dôsledky. Tvrdia to lesníci z viacerých lesníckych organizácií. Nevykonávanie lesníckych opatrení môže znamenať to, že „poškodenie porastov nebudeme registrovať v stovkách hektárov, ale v tisíckach, škody na porastoch nie v miliónoch, ale v miliardách, kde celé generácie ľudí na Slovensku nebudú vedieť, ako vyzerá zdravý les v Tatrách,“ uvádza sa vo vyhlásení Predstavenstva Slovenskej lesníckej komory (SLsK), ktoré dnes poskytli na tlačovej besede vo Vysokých Tatrách. Podľa podpredsedu SLsK Karola Gubku nespracovanie kalamity znamená „začiatok tragédie, ktorá nás v Tatrách čaká. V horizonte pár rokov budú hnedé Tatry a jedna alebo dve generácie neuvidia zelené Tatry.“
O reálnosti hrozby napadnutia veľkých plôch lesov v TANAP-e hovoria podľa Jána Ferenčíka z Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAP-u prvé tohtoročné odchyty podkôrneho hmyzu. Za dva týždne odchytili len v jednom lapači umiestnenom v Tatranskej Lomnici 4800 kusov lykožrúta. Toto množstvo dokáže zlikvidovať päť dospelých smrekov. Už počet nad 4000 kusov predstavuje silný výskyt lykožrúta. Podľa J. Ferenčíka, viacerí odborníci na lykožrúta budú musieť prehodnocovať svoje doterajšie zistenia. Objavil sa už aj v oblasti Skalnatého plesa, ale aj v Tichej a Kôprovej doliny, kde sa zavŕtava do zelených stromov. V niektorých lokalitách očakávajú lesníci tohto roku až tri generácie podkôrneho hmyzu. Minulý rok odchytili lesníci v TANAP-e vyše 200 mil. kusov lykožrútov.
Lesníci tiež odmietajú mediálnu kampaň a aktivity, ktoré proti lesníkom odstraňujúcim následky kalamity v Tichej a Kôprovej doline rozpútali niektoré mimovládne organizácie a ich členovia. Predstavenstvo SLsK apeluje na štátne ustanovizne, aby zjednotili svoje aktivity v prospech lesných spoločenstiev Vysokých Tatier. Od konania časti ochranárov sa dištancuje aj Ján Zuskin ako pracovník Správy TANAP-u a člen ochranárskych organizácií. „Dnes sa už hanbím nielen ako člen mimovládnej organizácie, ale aj ako člen štátnej ochrany prírody, lebo sa to všetko zrovnáva. Všetci sú ochranári a ochranár je už synonymom zla,“ uviedol Zuskin. Aktivisti, ktorí sa objavujú aj v Tichej a Kôprovej doline, extrémnym spôsobom reprezentujú celú skupinu ochranárov, čo verejnosť podľa Zuskina nerozlišuje. „Neostáva nám nič iné, len sa buď tváriť, že tými ochranármi ani nie sme, alebo sa od toho musíme verejne dištancovať,“ povedal Zuskin.
Ochranári blokujú odvoz dreva z Kôprovej a Tichej doliny
Približne 40 ochranárov zo Slovenska a zahraničia snaží sa dnes zabrániť odvozu vyťaženého kalamitného dreva z tatranských dolín Kôprova a Tichá po tom, čo SIŽP, Inšpektorát životného prostredia v Košiciach na základe podania ochranárskych organizácií zastavil práce.
"Prišli nás podporiť kolegovia z rôznych krajín. Najviac je ich z Českej republiky, ale sú tu aj z Maďarska, Fínska, Bulharska," povedal pre TASR náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk so sídlom v Tulčíku pri Prešove.
Zastavenie ťažby dreva v Kôprovej a Tichej doline považuje Lukáč za "čiastočné víťazstvo" ochranárov. V tejto súvislosti podotkol, že naďalej budú brániť odvozu dreva z obidvoch dolín. "Vlk podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa zo spáchania trestného činu poškodzovania chránených druhov živočíchov a rastlín. Máme podozrenie, že by tu mohlo ísť aj o ekonomickú kriminalitu," uviedol Lukáč. Dodal, že do skončenia vyšetrovania požadujú, aby celá oblasť zostala v takom stave, v akom sa teraz nachádza," dodal. Podľa informácií Lukáča takto rozhodla aj Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Jureňa: Zastavenie prác v tatranských dolinách je obštrukciou a naťahovaním času
Zastavenie prác v Tichej a Kôprovej doline na základe dnešného nariadenia Inšpektorátu životného prostredia v Košiciach považuje minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa za účelovú obštrukciu a naťahovanie času.
Situácia v týchto lokalitách sa podľa ministra berie na ľahkú váhu, keďže za jediný rok tu bolo zachytených viac ako 10 miliónov kusov lykožrúta, ktorý patrí k hlavným lesným škodcom.
Tvrdenie Juraja Lukáča z Lesoochranárskeho združenia VLK, že v lokalite narátali 377 hniezd chránených vtákov, minister označil za "bohapustú lož". "Nehovorí sa konkrétne, ktorý druh vtáka tam hniezdi, v ktorom priestore, čiže hovorí sa len polopravda," uviedol. Podľa údajov rezortu v priestore 120 hektárov, na ktorých sa vykonáva ťažba kalamitného dreva, sa našlo len jedno hniezdo.
Minister odmieta aj vyjadrenia, že oblasť je divočinou, pretože spomínané územie bolo v minulosti pasienkami a les tam vznikol ľudskou činnosťou, pričom tadiaľ vedie aj asfaltová cesta.
Štátne lesy SR urobili podľa šéfa pôdohospodárstva v oblasti zalesňovania výrazné pokroky a majú záujem na ďalšom vysádzaní stromov. "Je záujem, aby sa s plochami 300 tisíc hektárov, ktoré nie sú lesnými ani poľnohospodárskymi pozemkami, niečo užitočné robilo a využili sa v prospech lesa a rýchlorastúcich drevín", povedal Jureňa.
"Tichá a Kôprová sa stali akoby ďKosovským pólomď, kde sa stretávali dve civilizácie a ja to vnímam ako nejaký druh extrémizmu. V tomto štáte platia zákony a z toho treba vychádzať," vyhlásil minister. Dodal, že doliny sú majetkom všetkých občanov SR, nie iba niekoľkých ľudí, ktorí tam momentálne presadzujú svoje názory a snažia sa obmedzovať práce, ktoré sa tam vykonávajú.
Jureňa zdôraznil, že na ľudí, ktorí sa usilujú zabrániť odvozu dreva, budú podané žaloby a začne sa s vymáhaním spôsobených škôd. V pondelok 23. apríla boli vyčíslené na 700 tisíc Sk, čo však zahŕňa len prestoje mechanizmov a robotníkov. Škody, ktoré spôsobuje lykožrút, narastajú podľa ministra do niekoľkých stoviek miliónov až miliardy korún.
Autor: mv
