BRATISLAVA 27. apríla (SITA) - Ústav pamäti národa (ÚPN) by mal zverejniť zoznam príslušníkov komunistickej tajnej služby, ďalších bezpečnostných zložiek ako aj čelných predstaviteľov Komunistickej strany Československa a Slovenska. Počíta s tým návrh novely zákona, ktorú dnes predstavil predseda KDH Pavol Hrušovský.
Úlohu, ktorú plní ÚPN, považuje predseda kresťanských demokratov za zvlášť dôležitú hlavne v čase, keď sa usilujeme o to, aby občania mali možnosť čo najširšieho prístupu k informáciám. Tak by sa mohli oboznámiť s tvárou politiky, ktorá im škodila a ktorá bola politikou zla. Hrušovský ďalej zdôraznil, že návrh nesmeruje k nejakým sankciám, trestom či diskriminácii. "My musíme pripomínať všetko, čo sa v histórii Československa a Slovenska udialo," dodal.
Bývalý politický väzeň a spisovateľ Rudolf Dobiáš povedal, že dodnes nevie, kto boli jeho vyšetrovatelia, ako sa volali. Nejde podľa neho ani tak o pomstu, či túžbu niekomu vynadať. "Rád by som vedel, či si oni uvedomili, že ich konanie bolo protiprávne a nemorálne," povedal na tlačovej besede. Dobiáš bol v roku 1953 zatknutý a obvinený z protištátnej činnosti. O rok neskôr odsúdený na osemnásť rokov väzenia, osem rokov strávil v Jáchymove, potom bol na základe amnestie prepustený na slobodu.
Podľa predloženej novely by ÚPN mal zverejniť zoznam príslušníkov bývalých tajných služieb. Verejnosť by sa mala dozvedieť mená ľudí, ktorí pracovali v Štátnej bezpečnosti, Hlavnej správe vojenskej kontrarozviedky Zboru národnej bezpečnosti, spravodajskej správe Hlavnej správy Pohraničnej stráže a ochrany štátnych hraníc a odbore vnútornej ochrany Zboru nápravnej výchovy alebo predchodcov týchto zložiek. Zoznam by mal obsahovať dátum narodenia príslušníka, dátum jeho zaradenia do bezpečnostnej zložky, najvyššiu dosiahnutú hodnosť, najvyššiu dosiahnutú funkciu a dátum ukončenia zaradenia príslušníka do tejto zložky. Doposiaľ tieto údaje mohla získať na základe žiadosti len osoba, proti ktorej činnosť Štátnej bezpečnosti smerovala.
Verejný by mal byť tiež zoznam tajomníkov orgánov Komunistickej strany Československa alebo Komunistickej strany Slovenska, členov Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska. Takisto ľudia, ktorí politicky riadili vtedajšiu políciu a armádu. Novela by sa mala dotknúť aj príslušníkov Ľudových milícií, členov akčného výboru Národného frontu po 25. februári 1948, previerkových komisií po 25. februári 1948 a previerkových a normalizačných komisií po 21. auguste 1968. Neznámi by nemali zostať ani študenti, ktorí absolvovali štúdium na Vysokej škole Felixa Edmuntoviča Dzeržinského pri Rade ministrov Zväzu sovietskych socialistických republík pre príslušníkov Štátnej bezpečnosti a Vysokej školy Ministerstva vnútra Zväzu sovietskych socialistických republík pre príslušníkov Verejnej bezpečnosti, študenti Vyššej politickej školy Ministerstva vnútra Zväzu sovietskych socialistických republík, vedeckí ašpiranti a účastníci kurzov dlhších ako tri mesiace na týchto školách.
Návrh explicitne vymenúva niektoré úlohy, ktoré doteraz boli v zákone obsiahnuté iba všeobecne. Ak táto iniciatíva prispeje k vyrovnaniu sa s daným obdobím, treba ju oceniť. Definitívny výsledok je však v rukách poslancov, a ÚPN je povinný sa ním riadiť, reagoval tlačový tajomník ÚPN Michal Dzurjanin.
Slota a Belousovová odmietajú návrh KDH na zverejnenie príslušníkov ŠtB
Lídri Slovenskej národnej strany (SNS) Jána Slota a Anna Belousovová rázne odmietajú návrh KDH na odtajnenie zoznamov príslušníkov komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Podľa ich spoločnej reakcie na dnešnej tlačovej konferencii v Bardejove po zasadnutí rozšíreného vedenia SNS, ide o novú zbytočnú traumatizáciu spoločnosti poukazovaním na to, kto bol červený a kto červenší.
Slota konštatoval, že "eštebáci" sú pre SNS zabudnutá kapitola. "Veď aj nežná revolúcia bola iniciovaná eštebákmi," poznamenal. Podľa neho väčšina z nich je "za vodou" a sú to dnešní milionári a miliardári na Slovensku. SNS sa - podľa Slotu na rozdiel od KDH - usiluje rozšíriť časový interval pre pôsobenie Ústavu pamäti národa a to už od roku 1867. Chce sa týmto návrhom sústrediť na to, že Slovákom najviac poškodila maďarizácia.
Podľa Belousovovej návrh KDH vracia Slovensko do čias inkvizície. "Slovenská spoločnosť potrebuje jednotu a zmierenie," dodala.
