Cieľom prehliadky vo Dvorane Ministerstva kultúry SR na Námestí SNP 33 v Bratislave je prostredníctvom troch šokujúcich Schnitzlerových diel priblížiť atmosféru spoločenského vnímania sexuality a morálky na začiatku 20. storočia.
Ťažiskom multimediálnej výstavy sú kniha Kolotoč (v origináli Reigen, 1896/97) a dve monologické novely Poručík Gusto (s pôvodným názvom Lieutenant Gustl, 1900) a Slečna Elza (v origináli Fräulein Else, 1924). Na pozadí prvého diela koncipovali tvorcovia úvod výstavy - kolotoč erotických stretnutí s intímnym pohľadom do kultúry a mentality. Autor vytvoril desať párov. Prostredníctvom nich náhodne spojil rôzne spoločenské vrstvy do reťazca pohlavnej nákazy, na ktorého začiatku i konci stoja prostitútky. Okrem informácií o spektre pohlavných chorôb zo začiatku 20. storočia sa návštevník výstavy zoznámi i so spôsobmi liečby či dobovou antikoncepciou. Do druhej časti prehliadky vstúpi návštevník cez otáčavé dvere, ktoré sú symbolikou otroctva človeka vo vzťahu k vlastnej sexualite. Na bočných monitoroch dverí môže sledovať historicky prvé erotické filmy, ktoré sa však zastavia v momente, keď návštevník prestane chodiť dokola. Touto časťou prehliadky bude návštevníka sprevádzať duch hlavnej postavy rovnomennej novely Poručík Gusto. Škandál po vydaní knihy vyvrcholil odňatím vojenskej hodnosti Schnitzlerovi. Sekcia je obohatená i o osobné zápisky z denníka, ktorý si spisovateľ viedol od sedemnástich rokov až do smrti. Zaznamenával v ňom mená všetkých svojich priateliek, viedol si tiež údaje o každom orgazme.
Záver výstavy demonštruje na príklade slečny Elzy mladú ženu z meštiackej rodiny, ktorá si nemôže nájsť miesto v spoločnosti. Návštevník sa s ňou zoznámi ako so športovým dievčaťom, bohatou manželkou, ale aj nóbl prostitútkou. Obraz dvojitej morálky dopĺňajú ukážky dobových kníh, aké čítali mladé dámy na začiatku 20. storočia či príručky o kráse s manželskými radami.
Kontroverzný rakúsky prozaik a dramatik Arthur Schnitzler (1862-1931) kráčal do svojich tridsiatich rokov v otcových šľapajach a pracoval ako lekár. Literárnu kariéru odštartoval až v roku 1893 po jeho smrti. Zaujímal sa o psychológiu, konkrétne hypnózu a sugesciu, čo sa neskôr odrazilo i v jeho tvorbe. Napísal niekoľko poviedok, noviel, divadelných hier a dva romány. Bol členom avantgardnej umeleckej skupiny Jung Wien, otvorene kritizoval spoločnosť za pokrytectvo v oblasti sexu a erotiky a predsudkom voči ženám.
Agentúru SITA informovali Marcela Mokraňová a Eva Hrebenárová z Rakúskeho kultúrneho fóra.
