Bojnice 28. apríla (TASR) V Bojnickom zámku ožila postava vraj podivného grófa, ktorým je posledný feudálny majiteľ tohto šľachtického sídla Ján František Pálfi (1829-1908). Je totiž ústrednou postavou XIV. ročníka populárneho podujatia kultúrneho turizmu - Medzinárodného festivalu duchov a strašidiel.
Festival otvorili v piatok a potrvá až do utorka prvého mája. S námetom prišiel a scenár spracoval zakladateľ strašidelného festivalu, riaditeľ tamojšieho múzea Ján Papco. Príbeh o podivnom grófovi, ktorý sa opakovane bude odohráva vo väčšine komnát a zámockých nádvorí, sa opiera o historické fakty z jeho života. Podľa slov režisérky tohto predstavenia Kvetoslavy Borákovej, tohtoročný festival je síce menej strašidelný, ale za to informačne bohatý. Vystupuje v ňom takmer sto postáv divadelných ochotníkov a tanečníkov.
Počas približne hodinovej prehliadky zámku sa návštevníci dozvedajú, že gróf už od mladosti nachádzal záľubu v umení a starožitnostiach. Veľa cestoval a inšpiroval sa architektúrou francúzskych romantických zámkov, do podoby ktorých sa rozhodol prestavať aj vtedy nevzhľadný Bojnický hrad. Podľa legendy to vraj urobil, pretože sa zaľúbil do istej francúzskej kontesy, ale jej otec odmietol požehnať zväzok kvôli sídlu, v ktorom gróf býval. Jeho láska tak zostala nenaplnená a s pribúdajúcimi rokmi sa uzatvoril do samoty a pre okolie sa stal podivínom. Patril však medzi najlepších znalcov umenia tej doby v Európe. Najmä v Bojniciach zhromaždil veľké množstvo umeleckých artefaktov. Medzi najvzácnejšie skvosty patrí takzvaný Bojnický oltár - desať obrazov stredovekého florentského majstra Narda di Cione, ktoré nechal osadiť do oltára v zámockej kaplnke.
Pred svojou smrťou sa gróf dostal do sporu so svojimi príbuznými a dedičmi, hoci sám deti nemal. Napadli testament, v ktorom stanovil, že všetky umelecké poklady, ktoré za života zhromaždil, majú zostať na svojom mieste a byť prístupné verejnosti. U peštianskych a viedenských psychiatrov sa príbuzní snažili dosiahnuť, aby ho vyhlásili za nesvojprávneho. Údajne sa mu usilovali aj o život. Na sklonku života ho neustále prenasledoval muž v čiernom. Preto Pálfi vraj cestoval tajne z miesta na miesto, aby mu unikol.
Aj po smrti na podnet dedičov grófa pitvali, aby hľadali dôkaz, že fyzický i duševný stav grófa pri písaní testamentu nebol v poriadku. Pochovali ho podľa jeho želania v hrobke pod zámockou kaplnkou do sarkofágu z červeného mramoru, ktorý si nechal ešte za života zhotoviť.
pr mh
