Bratislava 29. apríla (ČTK) - Sprísnené podmienky registrácie nových cirkví, ktoré začnú platiť od mája, považuje generálny prokurátor Dobroslav Trnka za diskriminačné. Nové pravidlá, ktorými chcú autori novely zákona zabrániť účelovo vzniknutým spoločnostiam získať napríklad finančnú podporu od štátu, sa ešte zrejme dostanú pred Ústavný súd. Trnka to povedal v rozhovore pre ČTK.
Trnka napadol na Ústavnom súde už súčasné pravidlá, stúpenci malých cirkví sú totiž podľa neho obmedzení pri verejnom vyznávaní svojho náboženstva. "Ja tu vidím nerovnosť a vidím tu diskrimináciu," povedal Trnka.
Od 1. mája budú musieť cirkvi so záujmom o oficiálne prihlásenie doložiť k žiadosti o registráciu aj 20.000 podpisov slovenských občanov s čestnými vyhláseniami, že k cirkvi patria. Doteraz stačili na registráciu aj podpisy sympatizantov.
Generálny prokurátor očakáva, že Ústavný súd ho pre zmenu v zákone, ktorý napadol, vyzve, aby sa k novým podmienkam vyjadril. "Budeme tam musieť samozrejme reagovať nejakým doplnkom, alebo môžeme vziať ten pôvodný návrh späť a podať nový," povedal Trnka. Generálny prokurátor v pôvodom návrhu namietal, že podmieňovanie registrácie cirkvi podpismi obmedzuje ústavné právo na združovanie.
Zástancovia nových pravidiel argumentovali, že súčasný zákon mohli zneužiť účelovo vzniknuté spoločnosti a nárok na štátne príspevky mohli získať aj náboženské spoločnosti len s niekoľkými stovkami členov.
Riešením problému by podľa Trnku mohla byť odluka cirkví od štátu. "Mne by to problém nerobilo a ja si myslím, že by to nerobilo problém ani cirkevným predstaviteľom," povedal Trnka. V minulosti sa napríklad uvažovalo, že cirkvám by mohli na svoju činnosť prispievať veriaci prostredníctvom daňovej asignácie, teda poukázaním časti svojej dane cirkvi.
Pravdepodobne poslednou náboženskou spoločnosťou, ktorá získala oficiálne uznanie štátu, je asi 200-členná komunita vyznávačov bahájskej viery. Pre nové pravidlá naopak nedávno vzdala snahu o zaregistrovanie svojho náboženstva niekoľkotisícová komunita slovenských moslimov. Jej zástupcovia tvrdili, že zmena zákona bola namierená práve proti nim. "Ja si nemyslím, že každý, kto je islamského vierovyznania, že je terorista. Ja som presvedčený o opaku," povedal Trnka o moslimoch.
Slovenské podmienky registrácie nových cirkví, ktoré dostávajú spolu od štátu približne 900 miliónov korún, patria v porovnaní s ostatnými krajinami k najprísnejším. V susednom Česku s asi dvojnásobnou populáciou oproti Slovákom stačí cirkvi na získanie právnej subjektivity 300 podpisov. Na to, aby získali ďalšie práva, potrebujú 10.000 podpisov.
Platy duchovných by mali od júla porásť o sedem percent
Platy duchovných z cirkví a náboženských spoločností na Slovensku by sa mali od júla zvýšiť o sedem percent. Predpokladá to návrh vládneho nariadenia, ktorý pripravilo ministerstvo kultúry. Vlani dostávali kňazi od štátu v priemere asi 12.400 Sk, kým priemerná mesačná mzda na Slovensku bola takmer 18.800 korún.
Nárast platov pre takmer 3700 duchovných si v tomto roku vyžiada zo štátneho rozpočtu 21,6 milióna korún.
Na Slovensku pôsobilo donedávna 17 registrovaných cirkví, ktoré majú nárok na príspevok od štátu. Tento mesiac oficiálne uznanie získala aj asi dvestočlenná komunita príslušníkov bahájskej viery. V štátnom rozpočte je na tento rok vyčlenených pre cirkvi spolu takmer 930 miliónov korún, ktoré idú okrem platov napríklad aj na prevádzku náboženských ústredí.
Základné mzdy duchovných sa majú podľa platného zákona zvyšovať o rovnaké percento ako zamestnancom vo verejnom záujme, ktorým platy porastú tiež od júla. Začínajúci diakon alebo kaplán by tak mal od polovice roka dostávať mesačne 8178 korún. Najviac, sumou 17.762 Sk, budú odmeňovaní napríklad arcibiskupi, ktorí slúžia už viac ako 30 rokov. V ďalších dvoch rokoch by platy duchovných mali stúpnuť podľa ministerstva kultúry o štyri percentá.
Nárok na štátny príspevok si najmä z vieroučných dôvodov neuplatňujú Jehovovi svedkovia, Kresťanské zbory, Novoapoštolská cirkev a Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Cirkev adventistov siedmeho dňa zas požaduje dotáciu len na chod ústredia. Bahájske spoločenstvo už tiež skôr ohlásilo, že nebude žiadať od štátu peniaze na svoju činnosť.
Kňazi by mali mať podľa nariadenia aj naďalej nárok na príplatok v rozpätí od 200 do 5000 Sk v závislosti od hodnosti. Okrem toho im bude môcť cirkev zvýšiť základný plat o 30 percent.
Od polovice roka stúpnu mzdy o päť percent podľa zákona o štátnom rozpočte napríklad aj hasičom, policajtom a vojakov. O štyri percentá si zas polepšia štátni zamestnanci.
