Podporí Slovenská únia špecialistov a Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.
Žiadajú zvýšiť platy zdravotníckym pracovníkom o 30 percent a zrušiť proces transformácie zdravotníckych zariadení na obchodné spoločnosti, ktorý je momentálne len pozastavený. Takisto požadujú upraviť legislatívu, v ktorej by sa riešila aj nadčasová práca zdravotníkov v súlade s normami EÚ.
Požiadali aj o prijatie u premiéra Roberta Fica, ktorý si zatiaľ nenašiel kvôli pracovným povinnostiam čas na túto agendu.
"Združenie vyzýva na akčnú solidaritu. Preto sme sa obrátili aj na Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb a jeho organizácie v nemocniciach s výzvou, aby štrajkovú pohotovosť podporili. Takisto sme oslovili stavovské a profesijné organizácie v rezorte zdravotníctva so žiadosťou o podporu. Cieľom je, aby sa rokovania o mzdách posunuli dopredu," povedal pre TASR Kollár.
Podľa neho pri presadzovaní oprávnených požiadaviek takto spoločne sa môže predísť uplatneniu krajných riešení.
Formu štrajkovej pohotovosti si zvolia samotní členovia odborových organizácií v nemocniciach, podľa toho, ako vyjednávajú o mzdách, vysvetlil Kollár.
Združenie sa 19. apríla obrátilo listom na predsedu vlády Fica so žiadosťou o prijatie. Predstavitelia LOZ navrhli hovoriť o navýšení platov v zdravotníctve a zastavení exodu lekárskeho personálu.
Odborári sa obrátili aj na ďalšie organizácie
Odborári sa obrátili aj na ostatné stavovské a profesijné organizácie v rezorte zdravotníctva so žiadosťou o podporu. "Zároveň však vyjadrujeme presvedčenie, že zodpovední pristúpia k riešeniu tejto vážnej situácie s adekvátnou zodpovednosťou, tak na centrálnej úrovni, ako i na úrovni jednotlivých nemocníc. Tým spoločne predídeme, pri presadzovaní našich oprávnených požiadaviek, k uplatneniu krajných riešení," uzavrel svoje vyhlásenie M. Kollár.
"Pri presadzovaní našich oprávnených požiadaviek takto spoločne predídeme uplatneniu krajných riešení," povedal Kollár.
Dôvodom na vyhlásenie štrajkovej pohotovosti LOZ je nespokojnosť s vývojom situácie v zdravotníctve. LOZ s ministrom zdravotníctva vedie dialóg, stále však má pocit, že je to iba v deklaratívnej rovine. Odborári sa preto obrátili na premiéra a čakajú namiesto sľubov jasné kroky, ktoré by viedli k zvýšeniu ich platov a zlepšeniu situácie v zdravotníctve. Nespokojní sú aj s tým, že si naďalej musia svoje mzdy vyjednávať kolektívne s riaditeľmi nemocníc.
Kroky LOZ podporili už Slovenská lekárska únia špecialistov a Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek.
Riaditelia nemocníc dlhodobo pripúšťali zvýšenie miezd o desať percent. Minulý týždeň však fakultné nemocnice, ktoré zamestnávajú necelú polovicu všetkých zdravotníkov z nemocníc, ponúkli nárast platov o 20 percent.
K rovnakému zvýšeniu pristúpili riaditelia fakultných nemocníc aj po vlaňajšom štrajku, ktorý organizovalo LOZ. Časť zdravotníkov vtedy odmietala liečiť prípady, ktoré bolo možno odložiť a neskôr nechceli nastupovať na služby na pohotovosti. Menšie nemocnice vtedy zvýšili svojim zamestnancom platy o osem percent.
Dlhy chce ministerstvo riešiť vyššími odvodmi
Ministerstvo zdravotníctva chce rastúci dlh v zdravotníctve riešiť napríklad vyššími odvodmi za poistencov štátu. Podľa správy, ktorú úrad predložil vláde, by mali zvýšené príspevky platiť počas celého roka a nielen do konca apríla. Zdravotníctvu by to podľa odhadov mohlo priniesť asi štyri miliardy Sk. Premiér Robert Fico však tento zámer minulý týždeň odmietol.
Od mája bude podľa Fica štát platiť zdravotným poisťovniam za dôchodcov, deti či nezamestnaných už len štyri percentá z priemernej mzdy, a nie päť percent ako počas prvých štyroch mesiacov tohto roka. Premiér to vyhlásil napriek tomu, že počas prvých troch mesiacov roka sa dlh fakultných nemocníc prehĺbil o ďalších približne 800 miliónov korún.
Hoci Fico s vyšší odvodmi nesúhlasil, minister zdravotníctva Ivan Valentovič (Smer-SD) ich navrhol ako jedno z riešení na šetrenie v rezorte.
"Materiál je informáciou, teda má pre vládu informatívny charakter, nie charakter žiadosti," povedala ČTK hovorkyňa ministerstva Silvia Balázsiková. Krátko po zverejnení bola však správa z internetovej stránky stiahnutá.
Dlh nemocníc sa opäť zvýšil
Dlh nemocníc sa tento rok opäť zvýšil napriek tomu, že v zdravotníctve pribudlo v porovnaní s vlaňajškom asi 7,6 a podľa niektorých odhadov dokonca deväť miliárd Sk. Celková strata fakultných nemocníc dosiahla na konci marca úroveň 5,2 miliardy korún.
Jednou z príčin rastúceho dlhu týchto nemocníc bolo podľa ministerstva vlaňajšie zvýšenie miezd ich zamestnancov o 20 percent, ktoré nebolo kryté zdrojmi. Nárast platov nasledoval po štrajku zdravotníkov, ktorí od utorka opäť vstúpia do štrajkovej pohotovosti. Stane sa tak napriek tomu, že riaditelia fakultných nemocníc znovu ponúkli zdravotníkom rast miezd o pätinu. Odborári však žiadali, aby si zdravotníci polepšili o 30 percent.
V strate boli podľa ministerskej správy aj zvyšné nemocnice, ktoré nespravuje ministerstvo zdravotníctva. Na konci minulého roka bol ich dlh na úrovni 2,3 miliardy korún, teda asi o 100 miliónov korún nižší než v roku 2005. O vývoji dlhu v tomto roku nemá ministerstvo zatiaľ informácie.
Premiér Fico vlani opakovane sľúbil, že ak Valentovič navrhne kroky, ktorými by vo svojom rezorte mohol ušetriť, bude presadzovať, aby vyššie príspevky štát odvádzal počas celého roka. Zdravotné poisťovne by tak za každého z asi troch miliónov poistencov štátu dostávali 864 korún mesačne. Od mája sa odvod zníži na 691 korún. Zamestnanci a podnikatelia platia do zdravotného poistenia v závislosti od ich príjmu, maximálne však 7256 korún mesačne.
Autor: zh, mv
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
