BRATISLAVA 2. mája (SITA) - V súvislosti s Európskou úniou Slovákov zaujímajú pracovné príležitosti a možnosti zarobiť si v nej oveľa viac, ako znenie a princípy európskej ústavnej zmluvy, uviedol dnes v diskusii o budúcnosti Európy predseda Správnej rady Slovenskej asociácie informačných centier EÚ a riaditeľ Regionálneho európskeho informačného centra v Banskej Bystrici Peter Pisár. Tento svoj poznatok podložil výsledkom prieskumu banskobystrického centra. Dnešná diskusia v bratislavskom Regionálnom európskom informačnom centre, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia mimovládnych organizácií, akademickej sféry, európsky zameraných centier a médií, je jednou zo štyroch stretnutí v slovenských mestách, v ktorých sú regionálne strediská. Minulý piatok bola v Žiline, 3. mája bude v Banskej Bystrici a o deň neskôr v Senici. Podujatia sú súčasťou občianskeho projektu s názvom Náš odkaz Európe, ktorým Európska komisia minulý rok na jeseň spustila diskusiu o budúcnosti Európy. Okrem Slovenska sú do projektu zapojené - Nemecko, Rakúsko, Poľsko a Česká republika.
Mienka Slovákov je ako pierko vo vánku, odznelo v diskusii. Dôvodom tohto názoru je skutočnosť, že 80 % Slovákov sa síce pozitívne vyjadruje o EÚ, rozumie jej však maximálne pätina. Riaditeľ Centra pre európsku politiku v Bratislave Kamil Sládek to pripisuje histórii Slovákov, v ktorej sa podľa jeho slov naučili rešpektovať autoritu a slúžiť jej. Druhou okolnosťou môže byť podľa jeho slov to, že Brusel je ďaleko, málo sa o ňom hovorí negatívne a je v našom vedomí stelesnením bohatého Západu. Pozitívny postoj Slovákov k EÚ je v príkrom rozpore s vysokou mierou nedôvery, ktorú Slováci preukazujú voči domácim orgánom štátnej správy. Spolupredseda pracovnej skupiny Regionálna politika a regionálny rozvoj Národného konventu o EÚ Ladislav Setnický uviedol, že „každé nadšenie z nevedomosti a každé odmietnutie z nevedomosti je len kampaňovitou záležitosťou a človek sa stáva manipulovateľným". Narážal nielen na to, že pozitívny postoj Slovákov k EÚ by mohol byť priamo úmerný miere nevedomosti o jej politike, ale aj na výsledky referend o euroústave v Holandsku a vo Francúzsku. V Holandsku sa ľudia obávali, že prídu o svoje pracovné istoty v prospech nových členských krajín. Výsledok referenda je podľa Setnického výsledkom regionálnych rozporov v EÚ. Uviedol, že únia by sa mala starať nielen o dosiahnutie jednotného trhu, ale aj o vytvorenie jednotnej sociálnej politiky; o posilňovanie zaostalejších regiónov nie zvyšovaním dotácií, ale premyslenou regionálnou politikou. Setnický ďalej pripomenul, že lipnutie len na jednotnom európskom trhu sa v referendách odzrkadľuje ako názorový rozpor medzi tými, ktorí sa o jednotný trh snažia a tými, ktorí sa v ňom rozhodli žiť a pracovať. Potrvá 10 až 15 rokov, kým sa Slováci stotožnia s euroústavou a s vzdelávaním o nej by sa malo začať už na školách, uviedol Setnický a dodal, že ľuďom by sa nemal vysvetľovať text zmluvy, ale princípy, ktoré predstavuje.
