Na Slovensku neexistujú vážnejšie obmedzenia vo využívaní ústavného práva na slobodu prejavu a na informácie. Ako sa ďalej uvádza vo vyhlásení Predstavenstva Slovenského syndikátu novinárov (SSN) k Svetovému dňu slobody tlače, ktorý si pripomenieme vo štvrtok, okrem tradičných žurnalistických foriem sa v poslednom období sloboda tlače rozvíja aj v rovine občianskej žurnalistiky na internetových blogoch.
SSN víta možnosti, ktoré občanom poskytujú nové technológie na realizáciu ich práva na slobodu prejavu. Zároveň dodáva, že len žurnalistika na vysokej profesionálnej úrovni - cieľavedomé vyhľadávanie, výber a spracovávanie informácií vzdelanými a odborne fundovanými novinármi môže naplniť právo občana na objektívne informovanie. V tejto súvislosti syndikát prekvapilo stanovisko vlády z 25. apríla, v ktorom vláda "berie na vedomie narastajúci počet nepravdivých, neobjektívnych a pravdu skresľujúcich údajov“ v médiách o vláde, jej predstaviteľoch a politických stranách vládnej koalície.
"Aj keď nemáme k dispozícii nijaký relevantný výskum, ktorý by toto konštatovanie podporil alebo vyvrátil, a nevieme ani, na základe čoho vláda konštatuje, že právne inštitúty zabezpečujúce opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov prakticky nefungujú, domnievame sa, že je predovšetkým potrebné zlepšiť komunikačnú prax vlády a jednotlivých ministerstiev vo vzťahu k médiám a k novinárom," tvrdí sa vo vyhlásení Predsedníctva SSN.
Reagovalo tak na postoj kabinetu, že v praxi prakticky nefungujú pravidlá na opravu údajných nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov.
Podľa skoršieho vyjadrenia premiéra Roberta Fica viaceré slovenské médiá informujú o vláde, jej predstaviteľoch a vládnej koalícii neobjektívne. Kabinet preto vo vyhlásení minulý týždeň uviedol, že zvažuje do zákona presadiť takzvaný inštitút práva na odpoveď, teda to, aby médiá museli uverejňovať nesúhlasné reakcie na publikované informácie. Zástupcovia médií zase Fica kritizovali, že ich považuje za nepriateľov. Tvrdili tiež, že je niekedy ťažké získať informácie od úradu vlády či ministerstiev.
Novinári si podľa SSN zaslúžia, "aby sa na nich predstavitelia vlády pozerali ako na ľudí pracujúcich v neľahkých pracovných podmienkach, v neustálom časovom strese a v nepravidelnom pracovnom čase, ktorí sú hodní úcty, ochrany a porozumenia práve tak ako pracujúci v iných odboroch činnosti. Syndikát pripomína, že pred vlaňajšími júnovými parlamentnými voľbami vypracoval materiál o tom, čo treba urobiť pre riadne a kultivované fungovanie médií. Žiada v ňom formulovanie štátnej mediálnej politiky, vytvorenie samostatného parlamentného výboru pre médiá, mediálnej rady vlády a prijatie viacerých zákonov, najmä mediálneho. Podľa SSN sa tieto návrhy čiastočne plnia, no zatiaľ neexistuje štátna mediálna politika.
SSN vo vyhlásení v predvečer Svetového dňa slobody tlače upozorňuje aj na silný ekonomický tlak, ktorý vychádza z tvrdenia, že informácia je tovar ako každý iný. "Myslíme si, že to tak nemá byť a odporuje tomu aj ústavné právo na slobodu informácií." Syndikát považuje ekonomický tlak za faktor, ktorý najviac ohrozuje slobodu tlače, siaha novinárom na živobytie a obmedzuje vyhľadávanie nových zdrojov informácií. Preto chce presadzovať zavedenie redakčného štatútu nielen ako možnosť, ale aj ako povinnosť zo zákona. "Úprava vzťahov redakcie a vydavateľa (majiteľa média) na základe redakčného štatútu môže zabezpečiť výraznejšie oddelenie redakcie a novinárskej samosprávy od ekonomického manažmentu médií," tvrdí.
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
