Mimovládne organizácie navrhli, aby bola každá PET fľaša zálohovaná troma až štyrmi korunami. "Jedným z problémov je daň z pridanej hodnoty, s ktorým sa nevieme na pôde rezortu za žiadnych okolností vyrovnať," povedal dnes novinárom štátny tajomník ministerstva Jaroslav Jaduš.
Ministerstvo totiž vyrátalo, že obchodníci by takto na DPH prerobili 111,2 milióna korún ročne. Z každej fľaše by totiž museli odviesť daň z pridanej hodnoty v cene 60 halierov, no zároveň by museli kupujúcemu vrátiť pôvodné štyri koruny.
Predseda Priateľov Zeme-SPZ Ladislav Hegyi však uviedol, že problém s DPH sa dá riešiť podobne, ako v iných šiestich európskych krajinách. "Pripravujeme otvorený list ministrovi životného prostredia, kde mu vymenujeme niekoľko riešení," povedal Hegyi. Okrem toho čakajú pozvanie z ministerstva na rozporové konanie, keďže podali k novele hromadnú pripomienku s vyše 600 podpismi.
Podľa Jaduša ministerstvo nemôže zrušiť platenie DPH zo záloh, pretože by to bolo v rozpore so záväzkami krajiny v EÚ. Dostatok prostriedkov na to, aby sa podnikateľom táto čiastka uhradila, nevidí ani v Recyklačnom fonde. Na plasty totiž fond podľa Jaduša vyčleňuje stále menej prostriedkov.
Celý systém zálohovania by sa podľa štátneho tajomníka mohol zrútiť aj na inom probléme. "Ak stojí výrobná cena jednej PET fľaše 20 halierov, potom ja ako pomyslená firma na výrobu nápojov budem vyrábať iba fľaše a s nimi chodiť do výkupu," poznamenal štátny tajomník. Tento argument Hegyi označil za nezmysel. Podľa neho sa totiž v krajinách, kde zálohovanie funguje, medzi výrobcami žiaden takýto "špekulant" nenašiel. Ochranári dúfajú, že ministerstvo novelu, ku ktorej prišlo 460 pripomienok, stiahne.
Priatelia Zeme-SPZ zdôrazňujú, že jednorazové obaly nápojov tvoria až 38 percent z objemu nezákonne pohodených odpadov v prostredí. V USA, kde zaviedli zálohovanie, podľa ochranárov zaznamenali 20 až 60 percentný pokles znečisťovania prostredia pohodenými odpadmi. Ani triedený zber, ani osveta neboli podľa Priateľov Zeme-SPZ v tomto smere také úspešné.
Návrh zákona o obaloch z dielne Ministerstva životného prostredia SR zavádza systém spätného zberu obalov a sprísňuje sankcie za nedodržiavanie zákona. "Veríme, že to prispeje k zvýšeniu zberu a separácie odpadov z obalov," povedal novinárom Jaduš.
Ako uviedol, na Slovensku sú veľké problémy s registráciou povinných osôb. "Máme tu zaregistrovaných okolo 1 500 povinných organizácií, ale odhadujeme, že tento počet je niekoľkonásobne vyšší. Sprísnenie zákona podľa nás prinesie aj to pozitívum, že sa nám do registra začnú prihlasovať aj tí, ktorí tak doteraz neurobili," povedal Jaduš. "V podstate je nový zákon o tom, že všetko, čo sa balí do obalov, bude podliehať evidencii. Na každú komoditu sú stanovené limity, ktoré určuje Európska únia a ktoré máme povinnosť splniť," dodal. Jaduš predpokladá, že zákonom sa posilní aj finančné zázemie Recyklačného fondu (RF).
V rámci interného pripomienkového konania, dostalo MŽP podľa Jaduša 460 pripomienok. "V najbližšom čase vyzveme všetky zainteresované strany na konzultácie, aby sme sa dopracovali k takej verzii, ktorá by bola vyhovujúca pre všetkých," konštatoval Jaduš. Ako dodal, najväčšou výčitkou bolo to, že MŽP neuplatnilo princíp všeobecného zálohovania obalov. "Výhrady sa týkali aj materiálu PVC. Do istej miery sme schopní akceptovať výhrady k polyvinylchloridu. Miera akceptácie sa bude viazať viac-menej na povinnosť vypracovať program prevencie, ktorý by mal obsahovať aj opatrenia na postupné znižovanie a nahrádzanie polyvinylchloridu inými druhmi plastov, alebo inými materiálmi," povedal Jaduš.
Autor: zh
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
