BRATISLAVA 3. mája (SITA) - "Pre nás je veľmi poučné, že konflikty dokážete riešiť bez násilností," uviedol pre agentúru SITA referent pre ľudské práva a demokraciu Misie OSN pre pomoc Afganistanu Shahryar Hossain. On a ďalší dvaja jeho kolegovia z Afganistanu prišli dnes na tlačovú besedu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), aby sa s médiami, zástupcami vládnych a mimovládnych organizácií podelili o svoje skúsenosti zo študijných pobytov na Slovensku, ktoré absolvovali v minulom roku. Celkovo bolo u nás 32 mladých Afgancov vo veku od 22 do 35 rokov z troch severovýchodných provincií Kunduz, Tachár a Badachšán. Išlo predovšetkým o žurnalistov, pracovníkov rozvojových organizácií a miestnej štátnej správy. Okrem iného navštívili Ministerstvo zahraničných vecí SR, Národnú radu SR, Prezídium Policajného zboru SR, Okresný súd v Banskej Bystrici, Mestský úrad v Šamoríne, televízne stanice i základné školy. Prišli k nám v rámci projektu IVO Slovensko pre Afganistan: Pomoc pri budovaní demokracie v novom štáte financovaného z prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci Slovak Aid. Projekt sa zameral na odovzdávanie skúseností o budovaní parlamentnej demokracie, úskaliach novej štátnosti, budovaní občianskej spoločnosti, spolužití rôznych etník a miestnej samosprávy.
Afganci vo všeobecnosti nevedia, že konflikt môže byť aj pozitívny, uviedol Hossain. Afganci by podľa jeho slov mali určite vedieť, že slovenský parlament, ktorý sa skladá zo strán vládnej koalície a opozície, dokáže názorové rozdiely riešiť bez násilia. V Afganistane slovo " konflikt " naďalej vyvoláva predstavu vojny, násilia a represií, pripomenul Hossain. Upozornil, že doma sa určite pokúsi Afgancov presvedčiť o užitočnosti toho, čo sa na Slovensku dozvedel o postavení žien. Ocenil, ako si Slovenky dokážu organizovať život, riešiť problémy, ako sa zapájajú do spoločenského života a v zamestnaní zastávajú vysoké funkcie. Postavil to do kontrastu so životom afganských žien, ktoré žijú väčšinou na dedine, nemajú právo na slobodný pohyb, nemajú právo dediť majetok a sú často terčom domáceho násilia. Afganskí stážisti sa podľa ich vlastných slov na Slovensku naučili, že krajina sa rozvíja vtedy, keď všetci dodržiavajú zákon. V súvislosti s médiami ich zaujala spolupráca medzi lokálnymi televíznymi stanicami z rôznych regiónov. Novým prvkom bolo pre nich to, že médiá si u nás musia na seba zarobiť a vyrábajú vlastné vzdelávacie programy.
Hossain a expertný pracovník UNHCR v severovýchodnom Afganistane Dawood Salimi zhodne uviedli, že demokracia sa u Afgancov - najmä na vidieku - stále spája s predstavou anarchie alebo niečoho, čo útočí na ich náboženské tradície. Afganci, najmä na severe a východe krajiny, sú ochotní učiť sa, prijímať demokratické zmeny, pričom ťažia z bezpečného prostredia a fungujúcej infraštruktúry v tejto časti krajiny. "To, čo sme sa naučili na Slovensku, nebude možné v súčasnosti aplikovať na juhu Afganistanu," uviedol pre agentúru SITA D. Salimi. Najmä provincie Kandahár a Helmand pod kontrolou militantných skupín kmeňa Paštúnov sú nebezpečné. Kým na severe krajiny sa členovia a členky mimovládnych organizácií môžu pohybovať bezpečne, na juhu sa boja vychádzať z budov, čelia fyzickým hrozbám a krvným pomstám. Nevyhnutnou podmienkou pre rozvoj na juhu Afganistanu je vybudovanie bezpečného prostredia, pripomenul Salim. Hossain dodal, že z juhu treba vykoreniť ilegálnu produkciu ópia. Bude to však problém, pretože financie z vývozu ópia predstavujú druhý najvýznamnejší zdroj príjmov pre afganskú ekonomiku. Manažérka projektu Zuzana Fialová, ktorá dva roky v Afganistane pôsobila ako expertka pre ľudské práva a rozvojovú pomoc, pre agentúru SITA uviedla, že pre juh Afganistanu sa v súčasnosti nechystajú slovenské rozvojové projekty. Koaličné sily a NATO tam najprv musia zaistiť bezpečnosť, dodala. Problém je podľa Fialovej aj v tom, že vojská NATO tam nie sú ochotné bojovať. " Tam však treba bojovať a vyčistiť terén od nebezpečných živlov," uviedla Fialová. Pozitívne je, že väčšie firmy, predovšetkým americké, budujú na juhu cesty, čím zabezpečujú spojenie s tamojšími ľuďmi.
Kábul sa vzmáha a po páde Talibanu sa mení na nepoznanie, uviedla pre agentúru SITA Afganka Sahraa Karimi, ktorá je už päť rokov na Slovensku, u nás študuje filmovú réžiu a v rámci projektu pomáhala ako tlmočníčka. Ocenila vzdelávaciu podstatu projektu IVO. Podľa jej slov je dôležité, že Afgancov nemožno do ničoho nútiť, ale presvedčovať najmä mladú generáciu o tom, že zmena k demokracii im prospeje.
