Bratislava 8. mája (ČTK) - Slovenský rozhlas by sa mal podľa svojej šéfky Miloslavy Zemkovej presťahovať. Jedným z dôvodov sú totiž časté požiare elektroinštalácie v jeho doterajšom sídle. Okrem toho rozhlas celú budovu nevyužíva a nemá ani peniaze na rekonštrukciu známej obrátenej pyramídy. Ministerstvo kultúry chce problémy riešiť postavením novej budovy pre verejnoprávne médiá.
"Ten návrh ministra (Mareka Maďariča) umiestniť rozhlas, prípadne televíziu v iných objektoch, má logiku," povedala ČTK Zemková. Zdôraznila však, že je to jej osobný názor, ktorý zatiaľ nie je podložený odbornými a finančnými výstupmi.
Aktuálny problém s požiarmi podľa Zemkovej v rozhlasovej budove riešia skoro každý týždeň. "Platíme 20 požiarnikov nepretržitej službe, ktorí okamžite reagujú na hlásiče požiaru," povedala riaditeľka.
Podľa nej navyše nie je jediným problémom to, že rozhlas nemá pol miliardy korún na opravy budovy. "Kompletná rekonštrukcia tejto budovy nie je možná za 24-hodinového chodu rozhlasu," tvrdí Zemková. Okrem toho bola budova projektovaná pre 1450 zamestnancov, dnes ich má asi 700.
Podobne aj Slovenská televízia (STV) nevyužíva celú svoju budovu a musí investovať do viacerých opráv. Napríklad nedávno menili výťahy, ktoré údajne boli v havarijnom stave. Vedenie STV chce o myšlienke spoločného sídla médií s ministerstvom naďalej diskutovať. Najskôr však podľa riaditeľa STV Radima Hrehu potrebuje dokončiť vnútorné zmeny a doriešiť postavenie a financovanie STV.
Návrh postaviť spoločné sídlo pre rozhlas, STV a Tlačovú agentúru SR v blízkosti novostavby SND predloží ministerstvo vláde do konca augusta 2007.
Doteraz sa rozhlas sťahoval vždy do väčších priestorov. Jeho prvá budova bola na Jakubovom námestí, po vojne sídlil v dnešnej budove VŠMU na Zochovej ulici v širšom centre Bratislavy. Súčasnú účelovú budovu pre rozhlas dokončovali 21 rokov podobne ako novú budovu pre Slovenské národné divadlo. Navrhli ju v roku 1963, areál dokončili v roku 1984.
Napriek tomu, že v súčasnosti oceľovú obrátenú pyramídu kvôli jej predimenzovanosti označujú ako pozostatok socializmu, netradičný architektonický počin je jednou z dominánt Bratislavy. Jej autori Štefan Svetko, Štefan Durkovič a Barnabáš Kissling navrhli aj niekoľko ďalších známych bratislavských stavieb - Hotel Bôrik, Námestie Slobody či vysokoškolský internát Družba.
him fil boa
