Takmer trom desiatkam veteránov II. svetovej vojny a mierových operácií odovzdal dnes pri príležitosti 62. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom a 3. výročia vstupu SR do NATO minister obrany SR František Kašický Odznak vojnového veterána.
Miestom celoslovenských osláv sa stalo mesto Prešov, ktoré podľa Kašického je historicky spätý s armádou a svoje miesto tu armáda bude mať aj v budúcnosti. Rezort obrany chce tieto pietne spomienky využívať na prezentáciu ozbrojených síl vždy v inom meste a tohto roku sa rozhodli pre východ republiky. "Je to spôsob pripomenutia si histórie a tiež možnosť ukázať súčasný stav Ozbrojených síl Slovenskej republiky širokej verejnosti. Druhá svetová vojna je súčasťou našej histórie a je veľmi dôležité verejne vzdať hold a uctiť si tých, čo padli za našu slobodu, ale aj tých málo ľudí, ktorí vojnu prežili a sú ešte medzi nami,“ uviedol Kašický.
Zaznávanie tejto časti našej histórie by podľa jeho vyjadrenia nebolo správne a práve na týchto zásadách - na národných a vojenských tradíciách, by sa mala postaviť výučba našich dejín. Kašický sa prihovoril aj súčasnej mladej generácii. Pripomenul, že ozbrojené sily sú dnes tu aj preto, aby plnili úlohy v oblasti nevojenských ohrození – pri živelných pohromách, veterných smrštiach, požiaroch a snehových kalamitách. Sú vždy pripravené zasiahnuť vtedy, ak je to potrebné. Vstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie podľa ministra obrany poskytuje tie najlepšie záruky pokojného a všestranného rozvoja Slovenskej republiky.
Deň víťazstva nad fašizmom sa pozdával
Kašický prejavil spokojnosť s organizáciou podujatia. Vojenská technika, ukážky boja zblízka, prelety vrtuľníkov a sprievodné kultúrne podujatia prilákali do mesta tisícky ľudí, hlavne mládež a rodiny s deťmi. Oslavy začali od 10:00, program bol naplánovaný na plných deväť hodín, z tohto dôvodu bude až do polnoci vylúčená z centra mesta všetka doprava.
Minister obrany František Kašický sa ešte predpoludním v Bratislave zúčastnil spolu s ostatnými predstaviteľmi štátu, diplomatického zboru a činiteľmi organizácii odboja na pietnom akte kladenia vencov k Pamätníku Sovietskej armády na Slavíne pri príležitosti 62. výročia skončenia II. svetovej vojny na európskom kontinente.
Chirac položil veniec na hrob neznámeho vojaka
Odchádzajúci francúzsky prezident Jacques Chirac položil počas utorkovej spomienky na porážku nacistického Nemecka v II. svetovej vojne veniec na hrob neznámeho vojaka. Novozvolený prezident Nicolas Sarkozy sa na spomienkovej ceremónii, ktorá sa konala v Paríži pri Víťaznom oblúku nezúčastnil, pretože dovolenkuje na jachte v Stredomorí.
V prípade Chiraca išlo o poslednú významnú verejnú ceremóniu na poste prezidenta krajiny. Na 62. výročí konca II. svetovej vojny sa zúčastnili aj francúzski vojnoví veteráni, premiér Dominique de Villepin a ministerka obrany Michele Alliot-Marieová. Sarkozy svoju neúčasť na spomienke odôvodnil tvrdením, že nechce vyvolať "dojem, že republika má dve hlavy (štátu)." Výročie konca druhej svetovej vojny je vo Francúzsku štátnym sviatkom.
Členovia estónskej vlády položili kvety na pamätník II. svetovej vojny
Členovia estónskej vlády položili počas utorkovej spomienky na víťazstvo Spojencov v II. svetovej vojne kvety pri spornú sochu sovietskeho vojaka. Išlo o prvý prejav poklony Červenej armáde zo strany tejto pobaltskej krajiny.
Vláda dúfa, že toto gesto naštartuje proces zmierenia medzi Estóncami a rusky hovoriacim obyvateľstvom krajiny len desať dní po tom, čo krajinu zasiahla vlna nepokojov pre rozhodnutie presunúť bronzovú sochu sovietskeho vojaka z centra Tallinnu na jeden z tallinnských cintorínov. Premiér Andrus Ansip a minister obrany Jaak Aaviksoo sa zúčastnili na krátkej ceremónii na cintoríne, ktorej sa prizerala skupinka ľudí.
Veľvyslanec Ruska v Estónsku Nikolaj Uspenskij sa na spomienke zúčastniť odmietol. "Pre mnohých znamená koniec II. svetovej vojny víťazstvo slobody nad tyraniou, a pre mnohých to znamená nahradenie jedného násilného režimu druhým," píše sa v spoločnom vyhlásení estónskej vlády, parlamentu a prezidenta.
Rusko vyjadrilo silnú kritiku na adresu Tallinnu pre jeho rozhodnutie odstrániť sochu z lukratívneho centra mesta. Etnickí Rusi, ktorí tvoria asi štvrtinu estónskej populácie, preniesli svoje rozhorčenie do ulíc. Rusi považujú presunutú sochu za monument pripomínajúci porážku nacistického Nemecka, mnohým Estóncom však evokoval len päťdesiatročnú okupáciu Sovietmi.
Belgický premiér sa ospravedlnil za účasť vlády z čias vojny na deportácii židov
Belgický premiér Guy Verhofstadt sa dnes ospravedlnil za účasť belgických úradov na deportácii židov do nacistických vyhladzovacích táborov počas druhej svetovej vojny.
"Iba tak, že poukážeme na zodpovednosť vtedajších úradov (za deportácie), môžeme budovať budúcnosť, v ktorej k ničomu podobnému nedôjde," povedal Verhofstadt pred predstaviteľmi židovskej komunity a vlády pri príležitosti odhalenia pamätnej dosky na počesť Belgičanov, ktorí zachránili židov pred holokaustom.
Ospravedlnenie prichádza v deň vydania správy s názvom "Poslušné Belgicko", ktorej vydanie vláda podporila. Správa odhaľuje spoluúčasť vysokých predstaviteľov krajiny a úradov v období druhej svetovej vojny na prenasledovaní židov.
Verhofstadt poukázal na skutočnosť, že takáto kolaborácia sa týka mnohých častí Európy."Musíme si uvedomiť, že... vysoký počet oficiálnych predstaviteľov všade v Európe... kolaboroval, spolupracoval s nacistickým režimom pri deportácii židov. Musíme to priznať a povedať, že to ľutujeme. V opačnom prípade nie je možné pohnúť sa vpred," povedal premiér pre tlačovú agentúru Associated Press.
V 30. rokoch minulého storočia žilo v Belgicku asi 50.000 židov. Z nich približne polovica sa stala obeťou holokaustu.
Židovská komunita privítala Verhofstadtovo gesto.
"Pre židovskú komunitu v Belgicku je veľmi dôležité počuť toto ospravedlnenie v mene vlády," povedal rabín Samuel Pinson z Uccle.
Aj Česko si pripomenulo 62. výročie konca druhej svetovej vojny
Za minimálneho záujmu verejnosti si dnes české politické špičky pripomenuli 62. výročie konca 2. svetovej vojny a uctili si pamiatku padlých. Pred Národným pamätníkom na Vítkove v Prahe sa dnes pietneho aktu zúčastnil prezident Václav Klaus, premiér Mirek Topolánek, predseda Senátu Přemysl Sobotka, ministerka obrany Vlasta Parkanová a ďalší.
Podstatne viac, až stovky divákov, mala dnešná slávnostná prísaha 248 českých profesionálnych vojakov na Pražskom hrade v prítomnosti prezidenta Václava Klausa. Hlava štátu následne vymenovala aj štyroch nových generálov, medzi nimi bol do generálskej hodnosti povýšený aj riaditeľ českej kontrarozviedky BIS Jiří Lang.
Deň výročia konca druhej svetovej vojny si dnes v Prahe zvolilo asi 30 stúpencov ultrapravicovej Národnej strany k protestnému pochodu proti sudetonemeckému Landsmanšaftu, "rozpínavosti Germánov" a údajnému zvýhodňovaniu niektorých skupín obyvateľstva. Pochod ultrapravicových nacionalistov sa skončil bez incidentov.
