Bratislava 13. mája (ČTK) - Počet kín na Slovensku dlhodobo klesá. Zatiaľ čo v roku 1990 ich bolo 703, o tri roky neskôr už len 456. Tento pokles sa nepodarilo zastaviť ani v minulom roku, keď sa počet kín znížil na 217, teda na najnižšiu úroveň v novodobých dejinách Slovenska. Stúpla však ich návštevnosť.
Podľa Správy o stave slovenskej audiovízie v roku 2006 vlaňajšok patril z hľadiska návštevnosti k rekordným za posledné obdobie. Do kín totiž prišlo takmer 3,4 milióna divákov, najvyšší počet za posledných osem rokov. Tržby kín boli najvyššie od vzniku republiky v roku 1993.
"Jedinými novootvorenými kinami boli štvorsálové miniplexy pri obchodných centrách v Trenčíne, Nitre a Banskej Bystrici," konštatuje správa o audiovízii, ktorú vydala kancelária Media Desk Slovensko. V roku 2007 by k nim mali pribudnúť ďalšie v Dunajskej Strede, Skalici, Prešove a Žiline.
Multiplexy prilákali vlani zo všetkých návštevníkov takmer tretinu - 1,1 milióna a zarobili polovicu z tržieb kín. V roku 2006 diváci podľa správy o stave audiovízie zaplatili za vstupné 291,4 milióna korún, rok pred tým to bolo o desať miliónov menej. "Situácia klasických jednosálových kín je z roka na rok horšia," tvrdí editor správy Miroslav Ulman. Z 217 kín má len 14 potrebné zvukové vybavenie. Tretina kín na Slovensku má ešte stále drevené sedadlá.
Diváci vlani najviac chodili na animovaný film Doba ľadová 2 (283.933 divákov), hitom roka bol aj mysteriózny thriller Da Vinciho kód (213.338 návštevníkov) a dobrodružná snímka Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža s 190.946 divákmi. Do prvej desiatky sa podľa Únie filmových distributérov dostali aj Autá, Ružový panter, Narnia: Lev, šatník a čarodejnica, Garfield 2, Karcoolka, Harry Potter a ohnivá čaša a Let's Dance. Náročnejších divákov je podľa správy podstatne menej, do filmových klubov ich prišlo 72.510.
Vlani sa v kinách nepredstavil žiaden nový slovenský celovečerný hraný film. Diváci si mohli pozrieť len dva nové slovenské dokumentárne filmy, Pururambo a Iné svety a tri minoritné koprodukcie Piatok alebo iný deň, Šílení, Zbohom, Harry!. Videlo ich spolu 10.498 divákov. Tento rok by sa situácia mala zmeniť, po premiére Rozhovoru s nepriateľom by na plátna malo prísť ešte ďalších 12 nových domácich filmov.
Chodenie do kina kedysi nebolo vôbec samozrejmosťou. Prvé premietania sa v Bratislave a Košiciach konali na Vianoce roku 1896. Podľa filmového historika Štefana Vraštiaka prvý film na dnešnom území nakrútili v roku 1904 uhorskí filmári - Rýchlik medzi Košicami a Bohumínom.
"Diváci boli nadšení, projekcie sa museli pre veľký záujem opakovať. Vidieť na plátne pohybujúci sa obraz bola v tom čase skutočná divácka atrakcia, povedal ČTK filmový historik Štefan Vraštiak.
V kinách podľa neho prevládali atraktívne reportáže zo zahraničia, záznamy významných politických a kultúrnych udalostí a aktivít, šport, súťaže krásy. Zvuk ku filmom pribudol až v roku 1933. Prvé bratislavské kino Elektro-Bioscop začalo fungovať v roku 1905. Druhé kino Fidelio zase stálo od roku 1907 tam, kde je dnes kino Hviezda. Či však storočné kiná "prežijú" aj nasledujúce desaťročie, nie je známe. Bratislavskí mestskí poslanci ich budovy totiž v marci predali.
him boa
